Desaťtisíc talentov je obrovská suma a je nemysliteľné, aby sa nejaký sluha, nech by bol akokoľvek dôležitý, mohol tak veľmi zadĺžiť u svojho pána.

A takisto je nemysliteľné, aby bolo možno takýto dlh zaplatiť skonfiškovaním jeho majetku a predajom jeho samého a celej jeho rodiny do otroctva.

Ale aká nepredstaviteľne veľká bola sluhova zadĺženosť voči svojmu pánovi, také mizerne malé bolo to, čo si on násilne vymáhal od svojho spolusluhu.

Keď nám Božský Učiteľ stavia pred oči tento vykonštruovaný príklad, chce nám ukázať, aké hrozné dlhy nám odpúšťa Boh a aké malicherné vieme my pritom vymáhať od svojich blížnych.

Ďalej nám chce týmto podobenstvom naznačiť, že kto dostáva od Boha milosrdenstvo bez miery, má ho takisto štedro uplatňovať voči svojim dlžníkom. A to znamená byť ochotný nielen sedemkrát za deň odpustiť svojmu bratovi, ale sedemdesiatsedemkrát, čiže bez obmedzenia.

A konečne nám tu chce náš Pán pripomenúť, že ak by sme mysleli a konali inak, Boh by nás raz nezmeral mierou svojho nekonečného milosrdenstva, ale mierou našej malichernej úzkoprsosti, a to by znamenalo, že by sme museli svoj dlh voči Bohu splácať po celú večnosť.

Ak zatiaľ ešte nedokážeme odpustiť svojmu bratovi alebo sestre to alebo ono, je to znak, že ešte nepoznáme ani veľkosť svojej zadĺženosti voči Bohu, ani veľkosť jeho milosrdenstva, ktoré pre seba žiadame, čo je, pravdaže, pri kedykoľvek možnom odchode z tohto života nie malé nebezpečenstvo.