Náš Pán Ježiš Kristus začínal ako prorok. Potvrdzuje nám to aj naimský zázrak, pri ktorom ľud nadšene volal: “Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud...”

Potom pokračoval ako kráľ, čo priznal a vyznal pred rímskym vladárom Pilátom slovami: Áno, som kráľ...

A končil ako kňaz, keď prosil Otca za tých, ktorí ho križovali a ktorí sa mu posmievali, aby im to odpustil na základe jeho obety i prosby.

A jeho nasledovník nemôže postupovať inak...

Krstom sme prijali na seba tieto tri jeho úlohy a máme ich plniť v tom istom poriadku, aký im dal on.

Prvá, z ktorej logicky i časovo vychádzajú dve nasledujúce, je prorocká. Ňou sa ľuďom zvestuje Boh a jeho priania, ako aj dôsledky neposlušnosti voči nemu – tie časné i tie večné. Ale touto úlohou sa pripomína ľuďom aj Božia odmena za spĺňanie Božích nárokov a povzbudzujú sa ňou, aby vydržali, keby sa im tieto nároky zdali ťažké alebo nemožné.

Ohlasovaním Božej vôle a potreby zachovávať ju, k čomu prorok ľudí stále vyzýva a povzbudzuje, rodí sa medzi ľuďmi jednota v názore, v slove i v konaní. Tým sa z nich utvára spoločenstvo a z proroka ich usporiadateľ, pastier a kráľ, ktorý stále zosúlaďuje malý rodinný alebo i väčší mimorodinný celok a buduje z neho mesto na návrší.

Ale Boh, ktorý dal každému človeku stvorenému na jeho obraz slobodnú vôľu, pripustil tým, že ani jeho prorok, ani kráľ nemusia byť v jeho ľude vždy úspešní... A kvôli tomu je tu ešte aj tretia Kristova a naša funkcia – kňaz, ktorý sa dobrovoľne stavia do trhliny medzi odmietnutým a urazeným Bohom a odmietajúcim, urážajúcim človekom, aby ich skrze seba dal do patričnej jednoty.

Kňaz je pokračovaním Ježiša Krista, ukrižovaného proroka a posmievaného kráľa, ktorý obetuje a obetuje sa spolu s ním a spolu s ním aj on prosí za previnilých bratov: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.

Keď si spomenieme na svoj krst, prípadne na meno, ktoré sme pri ňom dostali, nezabudnime na tieto tri Kristove funkcie, ktoré sme v krste aj my prijali.