V dobrej pokrvnej alebo duchovnej rodine nebýva zriedkavosťou otázka: Ako si sa vyspal? A čo sa ti snívalo?

Istý novicmajster tu pridával ešte aj takúto otázku: Kde si sa vo sne videl? Hore nad inými alebo dole medzi nimi? V strede alebo niekde na pokraji..?

Je to vážna otázka a taká má byť aj naša odpoveď.

Obidve si zasluhujú našu osobitnú pozornosť, najmä keď občas snívame s otvorenými očami, t.j. v bdelom stave. Zvlášť tu je dobre všimnúť si, kde sa v takýchto prípadoch vidíme... Ak sa pri takýchto bdelých snoch bojíme, že neuspejeme, a preto už vopred niekoho obviňujeme pre svoj neúspech, nebýva to dobré.

Ak optimisticky hľadíme dopredu pred seba a vidíme sa nad inými, ktorí nás obdivujú, gratulujú nám i tlieskajú, niektorí možno aj závidia, je to horšie...

Vtedy je dobre prebudiť sa a zahľadieť sa na nášho Pána, ktorý sa nebál toho, čo ho čakalo v Jeruzaleme, ale ani sa nedal ovplyvniť úspechom na púšti, kde nakŕmil päťtisíc mužov piatimi chlebmi a dvoma rybami a kde ho chceli urobiť kráľom.

Dobre je vtedy pripomenúť si slová, ktorými nás vyzýva: Keď ste pozvaní k stolu, sadnite si na posledné miesto, lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje, bude povýšený...

A bude to platiť medzi ľuďmi tu na zemi, ale aj medzi nebešťanmi.

Ak by sme snívali, či už v noci alebo cez deň, o svojom prvenstve, nezabudnime, keď sen pominie, na Pánov príklad. On sa po úspechu na púšti utiahol z množstva na rozhovor s Otcom.

A ak sa zobudíme zo zlého sna, plného strachu z nástrah, znovu použime ten istý liek.