Ježiš Kristus vchádzal pri svojich cestách po krajine aj do synagóg.

Ba vstupoval aj do súkromných domov, aby aj tam ohlasoval svoju Blahozvesť.

V uvedenom prípade ho po sobotňajších pobožnostiach zavolal na obed nejaký farizej.

U Židov bolo totiž zvykom pozvať vo sviatočný deň k prestretému stolu ako hosťov niekoľko chudobných.

A aby pri takýchto príležitostiach nechýbalo ani duchovné pohostenie, pozývali aj niektorého učiteľa Zákona.

V tomto prípade to bol učiteľ z Nazareta.

Svoju úlohu viesť stolovanie začal tým, že uzdravil jedného zo spolustolujúcich, ktorý bol chorý na vodnatieľku, čím dal domácemu pánovi a jeho duchovným i pokrvným príbuzným najavo, že je dovolené uzdravovať aj v posvätný sobotný deň.

A nám tým povedal, že by bolo naozaj pekné, keby sme aj my aspoň vo sviatočné dni mali po bohoslužbách takéto stolovania, na ktorých by nechýbalo jeho slovo, najmä to, ktoré sme počuli na bohoslužbách, a všimli si v ten deň aj niekoho zo svojej blízkosti, kto trpí, či už chorobou, opustenosťou, chudobou alebo inak.

Aby sa z našich stolovaní a z našich sviatočných dní nestávali preteky vo vyhľadávaní príjemností, majme pred očami tento Pánov príklad, ktorý vedel tak majstrovsky spojiť to, čo osožilo telu, s tým, čo potrebovala duša.