Ozveny otcových slov

Nie sú veci dobré preto, že ich my podnikáme, ale podnikáme ich preto, že sú dobré. Egoista sa zapojí do spolupráce na dobrom diele len vtedy, ak je poznačené jeho menom, ak mu nesie slávu, zisk. Kresťan sa vie ticho a nebadane zapojiť všade, kde dobrá vec čaká na ľudské ruky. Kresťan musí dobru slúžiť, egoistovi musí dobro slúžiť a v jeho očiach je vec zatiaľ dobrá, zakiaľ mu slúži, kým kresťan zatiaľ slúži, zakiaľ je vec dobrá. Preto hynú mnohé dobré a sväté diela, že je mnoho egoistov a málo kresťanov.

V spoločnosti nejaká autorita byť musí, či sa nám to páči či nie. Musí byť jednotné vedenie k cieľu, a preto musia byť i rozkazy, zákazy, nariadenia a musí byť aj poslušnosť. Hus obnovil Wickleffov blud, totiž, že netreba poslúchať autoritu, ktorá je v hriechu. V istom zmysle sme tým bludom napáchnutí aj my. Ak zbadáme na predstavenom chybu, nie sme už tak ochotní poslúchať ho ako predtým. Uváž teda, čo robí ten, kto vynáša chyby predstavených. Sťažuje prácu nadriadeného a poslušnosť poslúchajúceho a ohrozuje tak cieľ spoločnosti – všeobecné dobro. Preto o autoritách alebo hovoriť dobre, alebo, ak to nejde, mlčať.

Mnoho rečí nebýva bez hriechu – upozorňuje Duch Svätý. Ak hovoríš o iných, si v nebezpečenstve, že budeš znižovať. Ak o sebe, ľahko sa ti môže stať, že sa budeš vyvyšovať a odporne chváliť. V jednom i v druhom prípade ublížiš pravde. O blížnom ju nepovieš, lebo mu nevidíš do srdca a úmyslov, od ktorých práve závisí kvalita jeho skutkov a o sebe ju nepovieš zas preto, že chceš zakryť to nepekné, čo vidíš vo svojom srdci a vo svojich úmysloch. Podpriemerný rozpráva najčastejšie o sebe, priemerný o iných, rozumný o veciach.