Brat, sestra!
Ako si dobre pamätáme z pred roka, kresťanské slávenie Veľkonočných sviatkov bolo zo známeho dôvodu po vonkajšej stránke silne obmedzené. Aká je situácia toho roku? Je nám to dôverne známe…
Po odstupe času a po skúsenostiach, však musíme, nie bez bolesti, konštatovať: Bohoslužby v našich chrámoch sú zaradené do skupiny nie prioritne nutných záležitostí človeka. A to nielen kolísavou epidemickou situáciou. Ale i určitým badateľným tlakom zo strany svetskej spoločnosti v tomto ohľade na katolícku Cirkev a ostatné náboženské denominácie… Za všetko hovorí napr. výrok, ktorý bolo možné počuť svojho času z bežných mediálnych správ: ´Poslanci rokovali o návrhu zákazu verejných bohoslužieb a voľného predaja alkoholu...´
Iste, my kňazi súkromne slúžime sv. omše. A keď občas platí oficiálne dovolenie účasti obmedzeného počtu veriacich, tak aspoň s nimi…
Brat, sestra! Kristovu Cirkev by však nemala prekvapiť nijaká situácia! Ani táto... S podivným vírusom a s jeho ešte podivuhodnejšími mutáciami... Podľa nám dôverne známeho Pánovho výroku, je predsa postavená na Skale - na Petrovi. S čím všetkým sa musela cez už pomaly svoje 2000 ročné dejiny popasovať a najmä vyrovnať! A ísť ďalej.
Kým teraz rozličné sféry profánnej spoločnosti sú v mnohých prípadoch totálne zaskočené Covidom 19, traumatizované a akoby vyhodené na okraj cesty, my nemôžeme mať neriešiteľné situácie... Je tu predsa Zmŕtvychvstalý Kristus žijúci vo svojej Cirkvi! On vie predovšetkým kriesiť k životu duše, ak podľahli smrti hriechu. Rovnako aj narušené vzťahy medzi nami. A to i tie najnemožnejšie. Vie nás úspešne vyviesť aj z tých najdramatickejších situácií ako následku Covidu, vrátane nepríjemného ekonomického dopadu na nás...atď., atď.
Tu by mohol niekto z nás poznamenať: ´Ja verím v Krista. A vyjadril som napríklad svoju príslušnosť k nemu a k jeho Cirkvi aj elektronickou formou pri nedávnom celoštátnom „sčítaní ľudu“.´
Kiež by sme brat, sestra, tým odkliknutím: ´Odoslať´ aj potvrdili, že chceme lepšie spolupracovať so Zmŕtvychvstalým prítomným v Cirkvi. A nechceme teda patriť medzi nemalé množstvo kresťanov katolíkov na Slovensku síce verejne deklarujúcich túto príslušnosť a žiaľ zároveň aj neskrývajúcich príslušnosť k zmýšľaniu a postojom dnešnej divokej bezbožnosti a mimoriadneho morálneho poklesu…
Nechajme však teraz zo spravodlivosti sa predovšetkým k tomuto všetkému vyjadriť slovu najpovolanejšiemu: Božiemu. Už zaznelo dnes. Slávnostne. I keď nie vo veľkej tradičnej Veľkonočnej slávnosti…
Cez Sk. ap. sme pozorovali rozvíjajúcu sa mladú Cirkev po Zmŕtvychvstaní „Ježiša z Nazareta“. Trauma Kalvárie sa obrátila na víťazstvo! Príslušnosť jeho prvých nasledovníkov, aj keď štatisticky šlo o veľmi, veľmi nevýraznú menšinu, bola živá, nefilmovaná. Pochopili napr., že ´odpustenie hriechov´ ´pre jeho meno´ (Ježišovo) je zásadne závažná skutočnosť pre ich duchovnú živosť. A pre príklad voči obrovskému počtu vo veľkej tme hriechov žijúcich pohanov.
„Toto je deň Krista Pána, radujme sa, aleluja.“ Tak sme počuli pred Resp. Ž. A dá sa dodať: Nie sú aj iné dni roka pre úprimných Ježišových nasledovníkov dôvody na radosť? V pandemických i nepandemických časoch…?
Ak sme „s Kristom vstali zmŕtvych“ (List Kol.) a hľadáme „čo je hore...“ a myslíme (predovšetkým) „nie na to, čo je na zemi!, potom, po uzavretí dejín „sa aj“ my zjavíme „s ním v sláve.“
Áno, pravým Kristovým bratom a sestrám odvalený kameň z Kristovho hrobu vtedy „ráno prvého dňa v týždni“ (Ev.) sa na ich vieru, ktorú prijali na základe svedectva ´Márie Magdalény, Šimona Petra a druhého učeníka´ ktorý „prišiel k hrobu prvý.“ - ten istý Kristus zasahuje do ich života vo všedných i sviatočných dňoch. Rieši i nadľahčuje.
Na záver jeden dôkaz zo súčasnosti:
V súvise s nastávajúcou apoštolskou cestou Sv. Otca Františka do Iraku potešiť zvlášť trpiacich kresťanov, z jednej správy vyplýva, že teroristami veľmi poškodené mesto Mosul na Ninivskej pláni, sa tam snažia ako tak opraviť. A tak sa aj týmto pripraviť na jeho návštevu.
Tamojším kresťanom sa dobrovoľne ponúkli (milý šok!) pomáhať s rekonštrukciou tiež tamojší mladí moslimovia! Podľa vyjadrenia týchto mladých: Hanbíme sa za to, čo tu povyvádzali teroristi, ktorí si dali do svojho označenia aj slovo: Islam.
Toto je výnimočne hrejivá situácia pre tunajších kresťanov.
Iste je to jedna z odpovedí Zmŕtvychvstalého na ich nenásilie a odpúšťanie, keď kvalitnými zbraňami vystrojení útočníci ich svojho času so zjavnou nenávisťou terorizovali, vyháňali alebo i vraždili…