Podobenstvo nám hovorí, že Boh chcel založiť spoločnosť, ktorá by žila s jeho Synom Ježišom Kristom v takom vzťahu, ako nevesta so svojím ženíchom. A prial si, aby na svadobnú hostinu prišli a utvorili toto zhromaždenie – túto Cirkev, Kristovu nevestu, predovšetkým členovia vyvoleného národa.
Preto najprv k nim poslal svojich sluhov: prorokov i apoštolov.
Pozvaní však neprišli.
Ba mnohých z jeho sluhov zhanobili a pozabíjali.
Urazený kráľ dal vrahov povraždiť a ich mesto vypáliť. Potom poslal sluhov na rázcestia volať všetkých bez rozdielu. Jeden z nich, Pavol, si tento jeho rozkaz nahlas zopakoval: „Ecce nunc convertimur ad gentes!“ – A teraz obraciame sa k pohanom!
Svadobný dom sa naplnil stolujúcimi a zhromaždenie rástlo.
Dnes sú v ňom už milióny.
Bohu však nejde o množstvo.
O kvalitu mu ide.
Preto si raz príde pozrieť svojich hostí a zadíva sa na každého osobitne.
Ak zbadá medzi hodujúcimi niekoho bez svadobného odevu milosti, urobí s ním to, čo v podobenstve: Dá ho zviazať a vyhodiť do tmy, kde bude plač a škrípanie zubov.
Brat, sestra, keby prišiel večný Kráľ viditeľne teraz medzi nás, koľkých by nás musel pre chýbajúci svadobný odev vyhodiť?
Máme chuť povedať: väčšinu...
A keby sa zastavil pri našom stole, pri tomto našom malom zhromaždení, koľkí by sme naozaj obstáli?
Ak sme pozvanie prijali, pozrime sa rýchlo ešte aj na to, ako sme oblečení. Lebo Kráľ prichádza vždy nečakane.