I
Aj tu je Ježiš ešte rozsievačom.
Ale v tomto prípade ho už nestretáme ako chudobného palestínskeho sedliaka, ale ako zámožného hospodára, ktorý má aj sluhov.
Keď hovoril toto podobenstvo, breh Genezaretského jazera nadobúdal pred jeho prorockým zrakom obrovské rozmery a zástupy, ktoré ho pokrývali, stávali sa neprehľadným množstvom.
V tej chvíli mal už pred očami celý svet ako jednu roľu, na ktorú bude siať svoju pšenicu prostredníctvom tých, ktorých si postupne stvárňoval svojím slovom.
Títo služobníci, pravdaže, mu občas pospia, čím umožnia jeho nepriateľovi prisiať medzi pšenicu aj pleveľ, ktorá sa za určitý čas bude podobať jeho siatine, ale keď pustí klas, ukáže sa, čím je.
Sluhovia vo svojom rozhorčení budú chcieť urobiť, čo sa v takýchto prípadoch robieva.
No on uplatní iný názor.
Jedno od druhého dovolí oddeliť až v čase žatvy.
Až potom, na konci, pošle anjelov, ktorí vyzbierajú pleveľ, zviažu ju do snopov a hodia na oheň.
Toto podobenstvo nie je menej tajomné, ako bolo to prvé, ktorým začínal svoju reč na jazere...
Učeníci mu nerozumeli. Zástupy ešte menej.
A my nie sme na tom lepšie, aj keď už máme Pánovo vysvetlenie.
A príčina?
Tou je zaiste naša nepozornosť, pre ktorú napríklad v podobenstve spomínané Božie kráľovstvo stotožňujeme s Kristovou Cirkvou, čo zaiste nie je malá chyba.
Svojím učeníkom Pán výslovne hovorí, že roľou, na ktorej majú podľa Božieho priania rásť dobrí spolu so zlými až do žatvy, je svet, Božie kráľovstvo v širšom zmysle (porov. Lumen gentium 6).
Preto aj pleveľ, o ktorej sa hovorí, je tu dvojaká. Jednou sú žijúci mimo Cirkvi, čo páchajú neprávosť tým, že zahlušujú svoje svedomie a šliapu po prirodzenom zákone.
Druhú predstavujú pohoršujúci. Teda tí, čo žijú v Cirkvi. Keby nežili v nej, nemohli by pohoršovať. Ako však môžu byť v Cirkvi tí, čo sú pleveľou?
Isté je, že do nej patria, ale aj to je isté, že nepatria do nej tak, ako by mali.
Ak sa tu pridŕžame cirkevnej náuky o pokrstených, čo vedome zotrvávajú v hriechu – o týchto totiž ide – nebudeme tvrdiť, že sú mimo Cirkvi.
Takéto tvrdenie by nebolo správne...
Ale na druhej strane by sme zasa protirečili všetkému, čo bolo nášmu Pánovi sväté, keby sme hovorili, že sú pšenicou.
Veď mätú kritériá, svojím pohoršlivým životom strhávajú za sebou aj iných, oddeľujú ich od duše Kristovej Cirkvi a stávajú sa tak pleveľou, ktorá sa podľa Hospodárovho rozkazu v čase žatvy oddelí od pšenice a hodí sa na oheň spolu s páchateľmi neprávostí.
No v tomto podobenstve nás najviac udivuje hospodárovo prianie, aby synovia kráľovstva až do konca žili so synmi Zlého.
Je to zvláštne, že Boh, ktorý tak veľmi nenávidí zlo a je schopný jediným svojím slovom vykynožiť ho zo sveta, nepošle na jeho páchateľov oheň z neba, ako to navrhovali napríklad Zebedejovci (Lk 9, 54).
Ale ak uvážime, ako veľmi potrebujú zlí dobrých, aby sa napravili, a dobrí zasa zlých, aby sa odskúšali a ešte dôkladnejšie vypracovali, nebudeme sa tomu príliš diviť... Boh teda pripúšťa pleveľ kvôli produktivite svojho poľa. Ale potom pripúšťa zlo, aby dosiahol dobro – namietne niekto... A cieľ predsa nesvätí prostriedky...
Bohu áno – odpovedá Gregor Veľký –, lebo on je schopný kedykoľvek zastaviť zlo a pripustiť ho len potiaľ, kým slúži dobru.
Akokoľvek, zostaňme pokojní.
Ak Boh nestratil zatiaľ hospodársky optimizmus, hoci sa mu objavuje medzi pšenicou toľko plevele, nemajú ho strácať ani jeho sluhovia.

II
Nechajte oboje rásť až do žatvy. – Lebo dobrí by neboli dobrými, keby nevedeli žiť aj so zlými... A zlí by bez blízkosti dobrých nevedeli, ani akí sú, ani akí majú byť.

III
Žijeme vo svete tajuplnej miešaniny pšenice s kúkoľom. Niekedy sa nás zmocňuje netrpezlivosť a pýtame sa: Prečo Boh, ktorý je všemohúci a svätý, nezariadil veci inak? Veď tam, kde rastie kúkoľ, nemôže rásť pšenica.
Nemali by sme sa nikdy takto pýtať, ak nechceme uraziť Pána.
Toto jeho slovo by nám malo stačiť.

IV
Pane, prosíme, pomôž nám, aby sme pri pohľade na zlo vo svete a v Cirkvi nezabúdali, že sme ešte pred žatvou. A pri pohľade na to zlo, ktoré je v nás, nezabúdali, že deň žatvy môže prísť hocikedy a že je už naozaj najvyšší čas stať sa dobrou pšenicou. Amen.