Tešíme sa, keď nám lekár po zdravotnej prehliadke povie: Máte dobré srdce. Majte teda nádej, že prekonáte aktuálnu krízu a že si ešte požijete.
A Ježiš Kristus, lekár našich duší, by nám povedal to isté, keby sme znechutení sami zo seba šli za ním po dôkladnej prehliadke svojho vnútra.
Mať dobré srdce, to je v obidvoch prípadoch nádej, že si ešte požijeme.
Niekto si tu možno zavzdychá a povie, mysliac na svoj duchovný stav: Ale keď som ja už raz taký... Pyšný som a tvrdý k iným, lenivý, zmyselný, zameraný len na to, čo je príjemné, nie čo je užitočné... To mám po otcovi, po matke, aj môj strýc mal takú zlú povahu.
Ak máš dobré srdce, prekonáš ju a každú z nej vyplývajúcu krízu.
Ale kto ma uistí, že mám dobré srdce a budem môcť cnostnejšie žiť?
Sám prídeš na to, povedal by Ježiš Kristus.
Sleduj si reči... Lebo z hojnosti srdca hovoria ústa.
Ak sa budeš snažiť, aby každé tvoje slovo bolo dobré, už to samé bude znakom, že aj srdce je také.
Tvoja reč bude vplývať na zdravie tvojho srdca a tvoje srdce bude ozdravovať tvoju reč.
Ak sa v medicíne nepodarili transplantácie srdca, nech nás poteší skutočnosť, že v duchovnom živote je to vždy možné.
Aby dosť silno a dosť pravidelne bilo a predlžovalo nám život, povedal by nám Božský lekár, potrebná je, pravdaže, aj výmena krvi: zbavenie sa chýb telesného pokrvenstva a vstup do nového, duchovného, opakovaným prijímaním Kristovho tela a krvi. Tým sa dedí jeho povaha, upevňuje sa v nás jeho myslenie, túžby i plány, úsilia i skutky.
Nebýva to ľahké, ale je to vždy možné.
Aké je naše srdce teraz?
Aký je jeho aktuálny stav? To nám povedia naše ústa a ich bližšie i vzdialenejšie okolie, naše oči, mimika tváre, držanie hlavy, pohyby rúk i nôh.
Keď človek hovorí, hovorí celý.
Pozorujme sa a dajme sa pozorovať.
Ale aj opraviť...