Písmo nám spomína štyroch Herodesov.
Prvý z nich, Herodes Veľký, bol politik a diplomat, ale bez citu a svedomia. Vystaval mestá a obnovil jeruzalemský chrám, ale postriekal ich krvou niekoľkých svojich manželiek, synov a množstva politických rivalov.
Do príšernej farby, ktorou maľoval pre dejiny svoj portrét, namiešal aj krv betlehemských neviniatok.
Zomrel na veľkú radosť mnohých počas pobytu Svätej rodiny v Egypte.
Jeho syn Herodes Antipas, honosne nazývaný kráľom, bol v skutočnosti iba správca jednej štvrtiny rozdelenej Palestíny. Odviedol svojmu príbuznému Filipovi manželku, dal sťať Jána a poslal naspäť k Pilátovi nášho Pána posmešne oblečeného do rúcha politických kandidátov.
Tretí, Herodes Agripa, bol synom druhého. Dal sťať apoštola Jakuba staršieho a uväzniť Petra.
Zomrel ako živá potrava červov.
Štvrtý a posledný bol synom tretieho. Pred jeho súdom v Cézarei sa hájil apoštol Pavol.
A všetci štyria stáli proti Kristovi alebo jeho Cirkvi, a preto nám meno Herodes vždy pripomína Božieho oponenta.
Priamo poznal Pána len ten druhý, ktorého spomína prečítané evanjelium. Mnoho mimoriadneho a zázračného o ňom počul, ale na otázku: ‘Kto je to?’ sa uspokojil iba odpoveďou, ktorá kolovala medzi prostým ľudom: ‘Vzkriesený Ján, vracajúci sa Eliáš alebo niektorý z prorokov.’
Teda nie Mesiáš, nie Boh. Ponajviac zaujímavý exemplár človeka, ktorého by bolo hodno vidieť.
Priznať o Kristovi pravdu, povedať o ňom, že je Boh, vždy zaväzuje. Povedať o ňom, že je iba človek, z tejto záväznosti uvoľňuje. Ale to je zároveň aj povel k jeho prenasledovaniu.
Komu je Kristus len človek, ten bude robiť čo Herodes: kradnúť, vraždiť, dopúšťať sa manželských neverností, súdiť nevinných, zabíjať prorokov, prisahať na hlúposti a vysmiať sa mu ako takému, ktorý čosi chcel, ktorý čosi aj vedel, ale preto, že nebol diplomat a taktik, že nevedel ťažiť zo situácie, možno ním pohrdnúť, vystrojiť mu maškarádu a poslať k Pilátovi, aby ho odstránil.
Lenže, ak je Ježiš Kristus Boh, tak potom treba povedať, že tá herodesovská šikovnosť, ktorá uchvacuje politickú moc, je veľmi nešikovná; to bezohľadne nadobudnuté bohatstvo veľmi chudobné a smiech nad Kristom a jeho stúpencami veľmi smutný.
Brat, sestra, my sa už nepýtame na Ježiša Krista ako Herodes. „Kto teda je ten,...?“
Pre nás je nad všetku pochybnosť Boh.
Túto pravdu hlasno vyznávame vo svojom nedeľnom Kréde.
Prosme si silu, aby sme to vedeli povedať aj Krédom všedného dňa – každým svojím skutkom vždy a všade, hoci aj Herodesovi priamo do očú.