Hovorí sa, že každý začiatok je ťažký.
Nuž, ani tento náš nebude výnimkou.
Máme pred sebou Jánov prológ (predslov), ktorý nie je ľahko pochopiť a nie je ľahko vysvetliť. Ale ak spojíme svoju dobrú vôľu s modlitbou – dve veci, ktoré rozhodne nesmú pri čítaní Evanjelia chýbať – určite porozumieme aspoň niečo.
A to bude práve to, čo nám pri tejto príležitosti chce Boh povedať.
Evanjelista nám tu s radosťou oznamuje, že aj nám dáva Boh prostredníctvom svojho Syna, svojho Slova, možnosť stať sa jeho deťmi a navzájom bratmi, že ponúka svoj blažený a nepomíňajúci život nám, svojim tvorom, aby tak založil jednu veľkú božskoľudskú rodinu.
Slovo, ktoré je od počiatku u Boha, zjavuje sa v plnosti časov ako Svetlo...
A všetkým sa zjavuje.
Osvecuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet.
Dáva každému možnosť poznať ho, zamilovať si ho a tým sa začleniť do Božej rodiny.
Tak sa Slovo stáva Svetlom a Svetlo Životom.
Aby sa nám dostatočne objasnil, prebýval medzi nami ako človek; stal sa Telom.
A aby sa s nami celkom úzko spojil, stalo sa toto Telo Chlebom, v ktorom prijímame jeho vlastný život.
A krv tohto Tela utvára medzi nami nové nadprirodzené pokrvenstvo, rodinné spoločenstvo narodených nie zo žiadosti tela, ani z vôle muža, ale z Boha.
A hneď povedľa tohto Slova, Tela, Života a Svetla stojí v Jánovom prológu človek, ktorý nato prišiel na svet, aby o ňom svedčil, aby tak žiaril odrazeným svetlom Kristovým od sveta, ako mesiac žiari do noci svetlom slnka.
Má svedčiť v tmách, že Svetlo je už tu a tak svedčiť, aby všetci skrze neho uverili.
Touto Krstiteľovou postavou je zreteľne vyjadrená funkcia aj nás všetkých, čo počúvame toto Slovo, čo vidíme toto Svetlo a dostávame tento Život.
Máme aj my ako on vydávať svedectvo o zvestovanej skutočnosti a tak ho vydávať, aby skrze nás aj ostatní uverili.
Brat, sestra, zlyhali by sme, keby sme toto Svetlo a tento Život neprijali.
A zlyhali by sme, keby sme ho ďalej neodovzdávali.
A zlyhali by sme – rozumie sa – nie bez následkov.
Ak sme z tohto úvodu k Jánovmu Evanjeliu aspoň čiastočne pochopili Boží zámer so svetom a svoju úlohu v ňom, povedzme a nahlas povedzme: Bohu vďaka!