Pokoj je hodnota a zároveň argument, ktorým možno vždy získať ľudské srdce i rozum.
Nedivíme sa preto, že sa o ňom toľko reční na zhromaždeniach a píše v novinách.
A ak niekomu, kto je už do krajnosti vyčerpaný, povieme: „Urob to a ešte toto a budeš mať pokoj...“ je schopný aj takého vypätia, že mu potom – znie to troška ironicky – napíšu na náhrobník: Odpočívaj v pokoji!
Každý však túto vrcholnú hodnotu hľadá v niečom inom.
Jeden v kariére, druhý v peniazoch, tretí v hriešnych objatiach, iný v sladkom, pohodlnom ničnerobení alebo aspoň v zbavovaní sa nejakého nedostatku, ako je napríklad duševná zaostalosť, choroba alebo nuda.
Ranný a večerný ruch v uliciach, to ponáhľanie sa do úradov, škôl a zábavných podnikov, to je zhon za pokojom, ktorý dáva svet.
Cesta do Božieho domu so stále stúpajúcou frekvenciou, to je pohyb za Kristovým pokojom.
Zastavme sa na chvíľku nad obidvoma, nad tým, ktorý nám sľubuje svet a nad tým, ktorý nám v živote podľa evanjelia ponúka Pán.
Filip Neri oslovil raz svojho žiaka:
„No, už si sa rozhodol, čím budeš?“
„Advokátom.“
„A potom?“
„Potom si zariadim kanceláriu.“
„A potom?“
„Ožením sa, získam si meno a majetok.“
„A potom?“
„Potom budem z úspor dožívať starobu.“
„A potom?“
Mládenec sa odmlčal.
Áno, otázka, čo bude potom, keď bude po tom, za čím sa ženieme, ničí pokoj všetkým, čo ho chcú nájsť v kariére.
Zarábame a ukladáme peniaze a myslíme si, že keď ich bude veľa, budeme spokojní.
Skúsenosť však protirečí.
Nemáme pokoj, pokým sa po nich zháňame a nemáme ho ani potom, keď ich už máme, a najmä nie vtedy, keď sme ich získali za prísľub: „a ja vám ho vydám“.
Pôžitkárstvo, mravná neviazanosť a hriech tiež neladia s pokojom alebo len veľmi krátko.
Napísané je: „Niet pokoja pre bezbožných...“
Neviem, ako môže dobre spávať ten, kto hriechom vystrel ruku proti Bohu a čaká na odvetu... A ako môže niekomu chutiť hriešne objatie, ak si uvedomuje, že skončí výčitkami svedomia, ktoré nebude môcť utíšiť ani mienka väčšiny, ani odvolávanie sa na autority.
Väčšina je totiž vždy tam, a tam je aj najväčšia autorita, kde je Boh. A ten je vždy celou svojou váhou proti hriechu.
Na rečnícku otázku Písma: „Kto zhrešil a mal pokoj?“ sa preto správne odpovedá vždy len takto: „Nikto!“
Svet nám sľubuje pokoj aj liečením, úpravou zovňajšku a stále novým a vkusnejším preobliekaním. Uvedomme si však, že Boh zbytočnosti nerobí.
Ak ma stvoril s nižšou inteligenčnou schopnosťou, so skromnejším výzorom, so slabším žalúdkom alebo pľúcami, potreboval ma vo svojom veľkom pláne na záchranu sveta práve takého, aký som.
Moja spokojnosť nebude teda vo vyrovnávaní sa s tými, ktorým čosi závidím, ale v pochopení a uskutočnení toho Božieho zámeru, ktorý má so mnou.
Ježiš Kristus pokoj nesľubuje. On ho dáva.
Nie však ten, ktorý ponúka svet.
Kristov pokoj je pokoj čistého svedomia a čistých rúk. To je pokoj Božích detí, ktoré Otec nikdy nedovolí skúšať nad ich sily, pokoj, vyvierajúci z vedomia, že kto Boha miluje, nemôže nič stratiť, ba že tomu sa i najväčšia strata mení okamžite v najväčší zisk.
Keď sa kňaz obráti od oltára a povie nám: „Pokoj Pánov nech je vždy s vami“, pokladajme tieto slová vždy za najkrajšie blahoprianie.