Sestry Božieho milosrdenstva z Krakowa rozprávali túto udalosť, ktorá sa u nich stala.
Rozhodli sa dať nafotiť obraz Božieho milosrdenstva v ich kostole. Prišili ľudia profesionáli z agentúry, ktorú oslovili. Po čase sa jeden z mladých fotografov začal zaujímať o muža na obraze. Sám nebol pokrstený a veľmi ho oslovil Ježišov mimoriadny pohľad a oči, ktoré na neho hľadeli, z akéhokoľvek uhla sa na obraz pozeral. Nevidel dovtedy taký láskavý pohľad. Začal sa vypytovať na detaily, ako obraz vznikol a aký je za ním príbeh. Po čase sa do kostola znova vrátil pozerať sa na obraz. Ježišov pohľad na neho v ňom spôsoboval premenu a túžbu spoznať ho. Po rozhovoroch so sestrami a s kňazom sa rozhodol pripraviť na krst. V deň svojho krstu prijal odpustenie a milosrdenstvo toho, ktorého obraz išiel kedysi nafotiť ako pracovnú úlohu. Dnes je z neho praktizujúci kresťan a horlivý apoštol Božieho milosrdenstva. Sám Ježiš si tohoto chlapca „našiel“.
Zapozerajme sa aj my dnešnú nedeľu na obraz Božieho milosrdenstva, ktorý Ježiš nechal namaľovať prostredníctvom sestry Faustíny. Môžeme vidieť, ako veľmi nás chce zasiahnuť nielen Ježišov dobrotivý pohľad, ale aj vykročenie Ježiša dopredu, smerom von z obrazu, smerom k nám, smerom ku mne. Je to ten istý Ježiš, ktorý šiel v ústrety učeníkom v strachu zhromaždeným za zatvorenými dverami po udalostiach jeho smrti a vzkriesenia. Ježiš prišiel k nim, aj cez zavretú bránu. Ešteže srdcia mali otvorené, aspoň poodchýlené. A potom o osem dní, keď boli znova spolu, aj s Tomášom, znovu ide Ježiš priamo k nemu. K tomu, ktorému nestačili slová jeho priateľov, sa Ježiš nezdráhal pokorne prísť znova, priblížil sa a odpovedal na Tomášove „podmienky“. Aj v nich našiel pootvorené dvere do srdca, cez ktoré mohol vstúpiť. Stačí naozaj tak málo, dovoliť Ježišovi, aby vstúpil, aby prišiel, aby zachránil, odpustil, oslobodil a daroval nový život. Táto udalosť spred 2000 rokov pripomína tú, o ktorej bola reč v úvode, ako sa Ježiš dal poznať mladému fotografovi.
Dnes ide Ježiš v ústrety každému z nás osobne. Otvorme mu svoje srdce v tej oblasti, kde sme mali doposiaľ zavreté. Stačí naozaj tak málo. Niekedy len povedať príď Ježišu, zachráň ma, premeň túto oblasť v mojom živote, v našej rodine.
Dnes je osobitný a milostivý čas aj pre prijatie sviatosti zmierenia. Osobitne chce Ježiš prísť do srdca tých, ktorí mu už dlho neotvorili dvere, neboli na sv. spovedi. Ale aj tých, ktorí sa pýtajú, či môžu ešte prosiť o odpustenie, keď sú azda sklamaní sami zo seba a z opakovaných hriechov. Dnes je ten čas, aby sme pootvorili bránu a s dôverou povedali: Príď!, Ježišu, dôverujem ti!
Misionár milosrdenstva - osobitný vyslanec Sv. Otca pre službu milosrdenstva, kapucín Damián Szulowski hovorí takto:
Áno, máte pravdu, spoveď je miestom milosrdného Boha. Otázka je, či ľudia naozaj prijímajú túto milosť. Raz som bol pozvaný vyspovedať istého človeka, ktorý spoveď odmietal. Pravdaže mi to dotyční zamlčali. Bola to len ich zbožná vôľa. Kľakol som si pred posteľ chorého a začal som ho odprosovať za každý môj hriech. Viete si predstaviť, čo to muselo s ním urobiť, keď videl kňaza v albe a štóle kľačať a so slzami v očiach vyznávať každý svoj hriech a prosiť o odpustenie? A tak som ho nakoniec po kľačiačky aj vyspovedal.
Nie je ľahké prijať milosrdenstvo, - pokračuje. Nevieme Bohu sľúbiť, že sa polepšíme a takisto nevieme prijať svoju neschopnosť zadosťučinenia. Boh nám hovorí, aby sme sa nechceli spasiť, ale NECHALI spasiť. Veď to On je Spasiteľ, a nie my! Už si konečne priznajme, že sa nikdy nepolepšíme! To Boh polepšuje náš život!
Dnes sme nanovo pozvaní oslavovať Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. (responz. Ž 118). Chceme slovami apoštola sv. Petra, ktoré sme čítali, zvelebovať Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista zmŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo, uchovávané pre nás v nebi. Spojme sa v Eucharistickom slávení so všetkými svätými a anjelmi v nebi v tejto oslave a vyvyšovaniu nášho Boha, ktorého milosrdenstvo sme vo svojom živote už toľkokrát zakúsili.