I
Keď Ježiš zastal na brehu Genezaretského jazera a videl okolo seba zástupy, vedel, o čo im ide.
Chceli počuť slovo o kráľovstve.
V tomto prípade sa situácia dala riešiť tým, že vstúpil na Šimonovu loďku, takže keď ju odrazil kúsok od brehu, mohol hovoriť ku všetkým.
Ale ako riešiť takéto rozpoloženie v budúcnosti, keď sa zástupy rozmnožia a rozrastú?
Nie inak, len tým, že rozmnoží aj počet učiteľov, počet pastierov, ale takých, ktorí prijmú jeho slovo a bezvýhradne mu uveria.
Treba preto urobiť výber a urobiť ho čím prv. Začal Petrom, v lodičke ktorého stál. Keď prestal hovoriť k zástupom, dal mu rozkaz, ktorým sa mu pomiešal do remesla. Po nočnom rybárskom neúspechu kázal mu zaveslovať na hlbinu a spustiť siete na lov. Peter vedel, že cez deň ryby na jazere neberú. Ježišov rozkaz sa mu preto zdal nevhodný. No keď ho aj napriek tomu predsa len poslúchol a keď potom zacítil v rukách váhu nečakaného úlovku, pochopil, že viera v Ježišovo slovo je viac ako zdedená rybárska tradícia, viac ako vlastný rozum a viac ako mnohonásobne potvrdená osobná skúsenosť.
Ako rybár vedel, že tu ide o čosi mimoriadne, že ide vyslovene o zázrak a že teda stojí pred niekým, cez ktorého sa práve prejavila Božia sila.
Aj on, ako kedysi Zachariáš a krátko po ňom aj Mária, dostal strach, ale hneď dostal aj to isté utišujúce: „Neboj sa!“ a vzápätí aj úlohu: „Odteraz budeš loviť už ľudí.“
Ak aj on, ako každý Žid, pokladal more za symbol a ríšu zla, vedel, že Ježiš ho týmito slovami pozýva zachraňovať ľudí z diablovej moci.
A takisto pochopili túto Ježišovu reč aj ostatní Petrovi spoločníci.
Preto sa opis tejto príhody na jazere končí slovami: „A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.“

II
Zatiahni na hlbinu. – To žiadam od teba a od každého, kto ma pustí do svojej životnej loďky.
Každý sa musí odpútať od brehu, na ktorom si ľudia stavajú svoje istoty a svoje pohodlia, aby sa potom spoľahol len na mňa.

Spustite siete – aj vtedy, keď sa vám to zdá beznádejné, zbytočné, protirečivé, možno aj smiešne...

Na tvoje slovo – ktoré je schopné dať človeku istotu a nepomerne väčšie a trvalejšie úspechy, aké by mohol dosiahnuť svojou šikovnosťou alebo svojou silou.

Pane, som človek hriešny. – Viem, Peter. Natoľko ťa poznám. Ale ja potrebujem vo svojej službe práve takých. Len tí budú v nej úspešní, čo spoznali svoju slabosť, a preto sa spoliehajú len na moju silu.

Opustili všetko. – Nebolo toho veľa, ale bolo to všetko.

III
Sú situácie, v ktorých sú splnené všetky podmienky úspechu, v ktorých je všetko, ako má byť, a predsa to nejde ani v osobnom živote, ani vo výchove, ani v apoštoláte...
Všetko je psychologicky pripravené, takticky vyrátané, finančne zabezpečené, ale sieť zostáva i napriek tomu bolestne prázdna...
A sú prípady, v ktorých už ani rozum neodporúča ďalej podnikať, len viera ešte hovorí, že treba urobiť pokus.
Spustí sa sieť a tí, čo ju držia, nevládzu ju vytiahnuť.
Kde hľadať tajomstvo takýchto zázračných rybolovov? Nie inde ako v Petrovej odpovedi: „Na tvoje slovo, Pane...“

IV
Pane Ježišu, tebe patrí všetko. Tvojím majetkom je celý tento obrovský svetový rybník. A ty sám najlepšie vieš, čo máš v ňom a kedy i ako je v ňom najvýhodnejšie loviť. Nauč nás spúšťať siete len na tvoje slovo, vždy konať len to, čo ty chceš, kedy ty chceš a tak ako to ty chceš. Amen.