I
Tieto dve predpovede vyslovil náš Pán na Olivovej hore, večer po utorkovom vyučovaní v chráme.
Pre poslucháčov mali byť ďalšou výzvou na bdelosť. Znejú tvrdo, nelichotivo.
Podľa nich sa len niektorí pripravia na jeho druhý príchod. Väčšina bude jesť, piť a snúbiť sa tak ako pred potopou... Jeho učeníci sa majú poslušnosťou Božiemu slovu včas zaradiť medzi tých, čo sa v tejto všeobecnej katastrofe zachránia – ako Noe...
Navonok sa nebudú líšiť od ostatných, ale ich vnútro má byť rozdielne.
Budú pracovať vonku alebo v domácnosti ako tí druhí, ba i spolu s nimi, ale ich práca nebude zhonom za majetkom a pôžitkami. Bude nutnou službou Bohu a ľuďom, vychádzajúcou z pohnútok, ktoré si získavajú Božiu obľubu i odmenu.

II
Ako bolo za dní Noema. – Takto:
Ľudia jedli, pili bez miery a „Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si z nich... koľko len chceli“ (Gn 6, 2), kým neprišla záhuba...
Aj Noe jedol, pil, pracoval a plodil, ale pritom pamätal na Boha a na jeho slovo.
Preto sa šťastne vyhol hrôzam, ktoré prišli ako Boží trest.

Bdejte teda – a pod vplyvom tohto môjho slova si usilovne a svedomito stavajte svoj záchranný koráb – svoju Cirkev...

III
Kým žijeme, tak jeme, pijeme a rozmnožujeme sa ako všetci ostatní. Spolu s nimi pracujeme na tom istom poli alebo pri tom istom stroji.
Naoko rovnako.
A predsa rozdielne.
Oni jedia, pijú a rozmnožujú sa, aby vyhoveli svojim chutiam.
My preto, aby sme vyhoveli Božím prianiam.
A z toho istého dôvodu i pracujeme.
U nás sa všetko premieňa na bohoslužbu, ktorá zrejme nemôže byť lenivá, nedbalá a utrpenie z nej vyplývajúce nemôže byť uplakané alebo ušomrané...
A je to naozaj tak?
Malo by to tak byť, ak chceme byť raz vzatí, nie ponechaní...

IV
Pane, len o jedno ťa prosíme pri tejto príležitosti.
O to, aby si si nás chránil a nedovolil nám natoľko sa prispôsobiť svetu a natoľko sa s ním pomiešať, že by si si nás na konci v tom množstve ani ty sám nerozoznal. Amen.