Cez slová Evanjelia vidíme Ježiša Krista na konci jeho pozemského života veľmi výrazne v troch spoločenských polohách.

Vidíme ho tu ako sluhu, ako brata a ako Pána.

V predvečer jeho smrti hľadíme naňho cez prizmu Evanjelií, ako sa vo večeradle skláňa pred svojimi učeníkmi, aby im umyl nohy.

Potom sa im po svojom zmŕtvychvstaní zjavuje na brehu Tiberiadského mora a správa sa k nim ako najbratskejší brat. Pýta sa, či sa im podarilo niečo uloviť, a keď priznávajú svoj neúspech, radí im, čo majú urobiť.

A keď konečne doplávajú k brehu s mimoriadnym úlovkom, nájdu pri Pánovi pahrebu, na nej upečenú rybu a pozvanie: Poďte si zaraňajkovať...

Ako dobre im padla táto jeho prítomnosť po ťažkých rozlúčkach, ako milo tá bratská rada pri neúspechu a ako ich potešili raňajky po celonočnej namáhavej práci, ale najmä to bratské pozvanie po ich vážnych previneniach v Jeruzaleme.

V tretej spoločenskej polohe ho pomocou Božieho slova stretáme na hore v Galilei, kde je však už celkom iný, mohli by sme povedať celkom opačný, ako v predchádzajúcich dvoch situáciách. Stojí tu pred nimi ako najzvrchovanejší Pán, už vôbec nie ako sluha alebo ako brat, ale ako Kyrios, ako Pán. A je tu natoľko iný, že niektorí z prítomných pochybujú, či je to on. (Mk)

A vysvetlenie? Máme ho v slovách, ktoré pred vystúpením na nebo prednesie prítomným učeníkom, keď hovorí: Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy, krstite ich... a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. (Mt 28, 16)

Tieto tri Pánove spoločenské polohy sú pre nás vážnym odkazom. Ak je podľa svätého Cypriána Christianus alter Christus, mali by sme aj my v nich žiť striedavo, ako treba.

Mali by sme byť, kde treba, sluhovia, alebo bratia, alebo aj ako Páni, ak nám dal autoritu zastupovať ho. No najčastejšie sú zaiste príležitosti, keď treba tú poslednú polohu pomiešať s dvoma predchádzajúcimi.