Ja nekradnem, nezabíjam. Aj do kostola chodím. Chodím síce na tretiu dedinu a na spoveď ešte ďalej, ale to je moja vec. Ja si svoje povinnosti plním. Dnes sú také časy... Netreba si pchať hlavu do slučky. Do toho, čo ja robím, deti nenútim, hoci niektorí hovoria, že ich zanedbávam... To je moje krédo, moje vyznanie viery v Ježiša Krista a v jeho Cirkev. Ale aj moje deti, aj tí, čo žijú okolo mňa vedia, že som katolík...

Kto by nepoznal tento postoj mnohých dnešných Pánových učeníkov, žijúcich vo svete?

No On tu žiada omnoho viac. Posiela svojich nasledovníkov aj svedčiť, vyrušovať svojím životom okolie, provokovať ho svojím odlišným hodnotením vecí i ľudí a svojím praktickým postojom k telu, k práci a k hmote. Ale ešte aj inak žiada dávať ľuďom na vedomie, že treba veriť nielen v Krista, ale aj Kristovi.

Mnohí kryjú a zapierajú svoju príslušnosť k nášmu Pánovi aj vymazaním svojho mena z matriky pokrstených, verejným dištancovaním sa od toho, čo odlišuje kresťana od všetkých ostatných, mlčaním pri útoku na jeho Cirkev, pokojným pohľadom na ateistickú brožúru alebo na pornografický plagát.

Tí, čo sa takto správajú, nech čakajú pri Božom súde, ktorý bude viesť na konci vekov sám Ježiš Kristus, že aj on sa k nim takto zachová. Neprizná sa k nim ako k svojim a nič neurobí, aby ich zachránil pre večný život.

Veď to takto aj povedal: “Kto mňa zaprie pred ľuďmi, toho aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.”