Do Getsemany vošiel zástup s lampášmi a fakľami, s mečmi a palicami...

Viedol ho Judáš, jeden z Dvanástich.

Proti Ježišovi.

No nebol to ojedinelý prípad. Skôr náznak a predobraz toho, čo sa malo aj v budúcnosti diať s Kristovým Tajomným telom.

No nie je dobré, ak sa skúmavo pozeráme iba okolo seba. “Každý z nás nosí na perách Judášsky bozk a sú chvíle, keď je schopný tiež ho dať...” pripomína Msgr. H. Benson.

V Cirkvi sa vždy našli zradcovské peniaze za falošné bozky, lebo sú v nej vždy aj srdcia, ktoré majú tvar stále hladného peňažného mešca.

Okrem týchto, čo idú medzi nepriateľmi Cirkvi na čele ako najnebezpečnejší, vchádzajú do ticha a tmy Getsemany aj ozbrojenci v nádeji, že si touto službou postavia víťazné oblúky s nápisom: Deleto nomine Christianorum – Na pamiatku vyhubenia Kresťanov.

A keď si budú nepriatelia Nazaretského svietiť pritom fakľami dymiacich osočovaní a lampášmi prekrútenej pokútnej teológie, Kristus bude v záhrade svojej Cirkvi stáť tak, ako v Getsemany – v pokojnom vedomí, že je Synom Najvyššieho.

Tento jeho pokoj bol svedectvom, že je nielen ľudským, ale aj Božím Synom, ktorý, keby chcel, mohol by si zavolať dvanásť chórov anjelov a keby sa ublížilo čo len jednému z jeho ľudských obrancov, mohol by im tak zahojiť rany, ako Malchusovi a zabitých vzkriesiť tak, ako Lazára, Jairovu dcéru alebo naimského mládenca. A nepriateľov by mohol tak znemožniť, že by všetci popadali na zem, ako im to aj predviedol (Jn 18), a viac z nej už nevstali.

No neurobil tak. To by nebol štýl boja tých, ktorí uverili, že sú deťmi toho, ktorý je na nebesiach. Ježiš tu bol svedkom a príkladom pre tých, ktorí majú dokazovať svoju slabosť tam, kde svet ukazuje svoju silu, a prejavovať svoju silu tam, kde svet ukazuje svoju slabosť.

Getsemany, ako vidno, je pre nás veľmi vzácna škola a nemali by sme nikdy zabudnúť na lekcie, ktoré nám tu dal Pán i jeho vystatovační, ale pritom slabí učeníci.