Bratia a sestry,
v dnešnom evanjeliu počujeme zvýšený hlas kanaánčanky, ako volá na Ježiša Krista. Nebolo by to nič zvláštne, veď aj my vo svojich modlitbách často naliehame na Pána Ježiša, treba toto, treba tamto, toto mi chýba, pomôž! Ježiš neodpovedá! Neodpovedá žene a zdá sa, že veľakrát ani nám.
Krásne v tejto udalosti, nie v podobenstve, je, že kanaánska žena neprosí za seba, ale za druhého, za svoju dcéru: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov, dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ My veľa prosíme za seba, no dnes vidíme, že je dobré a chvályhodné, ak vieme prosiť i za svojich blízkych, ktorí sa nám zverujú so svojimi problémami.
Ježiš Kristus jej neodpovedá, ale dáva vysvetlenie apoštolom, že je poslaný len k synom Izraela. Ba keď cudzinka prichádza a klania sa pred ním, akoby pohŕdavo, no isto odmietavo hovorí tvrdé slová a samu ženu i jej príbuzných prirovnáva k zvieratám, k psom, k šteňatám. Žena sa neurazila, pokorne prosí ďalej. Ako by sme sa my zachovali? Ak nás niekto ponižuje, bránime sa, možno slovami, alebo sa dávame na ústup, odchádzame. Kanaánčanka sa nevzdáva, bojuje ďalej, bojuje za svoju dcéru, poddáva sa vtom, že oproti Bohu je nič, možno menej ako to nemé zviera, pes, a prosí: „Veď aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“
Toto, bratia a sestry, je pre mňa posvätný okamih. Ježiš kapituluje pred ženou, teraz sa on skláňa k nej a hovorí: „Žena, veľká je tvoja viera, nech sa ti stane ako ty chceš.“ Úžasné, ak by sme aj my počuli tie slová, že Boh urobí, ako my chceme, On - Boh sa podriadi nám!
Nie nadarmo počúvame túto stať Svätého Písma, chce vzbudiť v nás vieru, aby sme s vierou prosili Pána, nie toľko za seba, ale skôr za druhých. Pýtame sa, prosíme Pána Boha o mnoho vecí, prečo ma nevypočuje? V prvom rade treba povedať, že Pán vypočuje a udelí len tú milosť, ktorá mi prospeje. Nevidíme do budúcnosti, možno mnohé veci, o ktoré prosím, by mne veľmi nepomohli a preto mi ich Pán Boh nedáva. Po druhé v tejto veci nás poúča sv. Augustín. „Mali, mala, male petimus.“ „Zlí sme, o zlé veci prosíme, alebo zlým spôsobom prosíme.“ Nech nás to, bratia a sestry vedie k vedomiu, že Pán Ježiš čaká, že ho budeme prosiť. Tak ho prosme a to veľa, on nám naozaj neodoprie potrebné dary a milosti, ak ho budeme prosiť spoločne a v jeho mene, skrze Krista, s Kristom a v Kristovi.
O čo máme prosiť, nám hovorí včerajšia slávnosť Nanebovzatie Panny Márie. Máme hľadieť do neba a prosiť o svoju spásu, vytrvalosť v dobrom do konca pre seba a pre svojich blížnych. O toto ide, nie o zdravie, to je pominuteľné, nie o mladosť, tá odchádza s každým dňom. O bohatstvo, slávu, moc? Načo, pre koho? Prosme o vieru. Pane, daj nám vieru, takú ako mala tá žena z dnešného evanjelia, aby sme aj my mohli počuť z tvojich úst: „Nech sa ti stane, ako ty chceš.“ Amen.