2. adventná nedeľa

Bratia a sestry, púšť je známa aj veľkým striedaním teplôt cez deň a v noci - od súmraku po brieždenie môžu teploty klesnúť aj pod bod mrazu. Problémom je aj veľký nedostatok vody.

Pozrime sa však na púšť ako na miesto stretnutia s Bohom. Počuli sme v evanjeliu o Jánovi Krstiteľovi, ktorý bol na púšti. Je zaujímavé, že nie Ján išiel medzi ľudí, ale že oni prichádzali za ním do púšte. Prichádzal k nemu Jeruzalem, celá Judea. Prichádzali pre radu, čo majú robiť, čo zmeniť, ako sa pripraviť na príchod Pána.

Máme veľa príkladov v histórii, keď sa ľudia práve v púšti stretli s Bohom. Napríklad Mojžišovi sa na púšti zjavil Pán v horiacom kríku a zveril mu veľké poslanie. Podobne aj Eliáš, utekal na púšť pred Achabom, ktorý ho chcel zabiť. Pán mu tam poslal anjela, ktorý sa mu postaral o jedlo. Keď došiel k vrchu Horeb, Pán sa tam s ním rozprával. Sám Pán Ježiš šiel pred verejným vystúpením na štyridsať dní na púšť. Tak to urobili aj mnohí otcovia púšte. V samote a tichu prežívali život s Bohom. Počas celých dejín ich nasledovalo mnoho mužov a žien.

Môžeme si položiť otázku: Je potrebné k tomu, aby sme stretli Boha, odísť na púšť Saharu, Gobi alebo Atakamu?

Zaiste nie. Púšťou môže byť akékoľvek miesto, kde žijeme, pracujeme, študujeme. Zastaviť sa, stíšiť sa, nájsť si chvíľu času na rozhovor s Bohom. Môže to byť ranná modlitba ako prvá chvíľa dňa venovaná Pánovi, alebo strelná modlitba, keď cestujeme a prechádzame okolo kríža. Môže to byť niekoľko minút poklony v kostole, keď prechádzame okolo. Môže to byť aj polhodina času cez deň, keď sa zúčastníme na sv. omši. To sú púšte dnešných dní, miesta stretnutia s Bohom.

Zamyslime sa: kedy je ten správny čas myslieť na Pána Boha?

Na jednej nástenke visel plagát s nápisom "Príliš neskoro". Bolo na ňom šesť obrázkov, pri ktorých bol počet rokov, teda obdobie človeka, ktoré obrázky vystihujú. Pod obrázkami boli krátke popisy.

Na prvom obrázku bolo päťročné dievča s bábikou a hračkami. Pod obrázkom bol nápis: "Je príliš malá, aby myslela na Pána Boha". Na druhom obrázku boli dvadsaťroční mladí a nápis: "Sú príliš šťastní, aby mysleli na Pána Boha". Tretí obrázok znázorňoval mohutné auto so šoférom vo veku tridsať rokov a pod obrázkom nápis: "Je si príliš istý, aby myslel na Pána Boha". Na štvrtom obrázku sedel štyridsaťpäťročný muž v kancelárii v pracovnej atmosfére vybavujúc nejaké veci a pod tým nápis: "Je príliš zamestnaný, aby myslel na Pána Boha". Piaty obrázok znázorňoval šesťdesiatročnú ženu spiacu v posteli a pod tým nápis: "Je príliš unavená, aby myslela na Pána Boha". Šiesty obrázok neurčoval počet rokov. Namiesto rokov tam boli iba tri malé krížiky v hornom rohu. Na obrázku bol veľký veniec so stuhou, veľký kríž a nápis: "Je príliš neskoro myslieť na Pána Boha".

Bratia a sestry, kedy je ten správny čas myslieť na Pána Boha? Zisťujeme, že každý čas je na to súci, že každé obdobie života si to vyžaduje.

Boh nás neustále pozýva na stretnutie s Ním v tichu a modlitbe. Nájdime si pre Neho čas. Vytvorme si "púšť" kdekoľvek a kedykoľvek, stíšme sa a stretneme Boha.

Amen.

Autor: 
J. K.