3. adventná nedeľa

Chcem vám v úvode ponúknuť jeden obraz z prírody. Zvlášť v zimných dňoch môžeme v nej pozorovať jav teplotnej inverzie. Niekde na vrchoch žiari nádherné slnko, zatiaľ čo pod sebou môžeme vidieť len „more oblakov“, ktoré v doline ostávajú aj po celý deň. Kto chce uvidieť slnko, nemôže ostať dole. Potrebuje vykročiť vyššie, až niekde nad oblaky... Tam sa všetko ukáže v inom svetle...

Niečo podobné môžeme odkryť aj v dnešných liturgických čítaniach. Prvé čítanie nám oznamuje radosť zo spásy, ktorú Boh chce darovať svojmu ľudu. Cez proroka Izaiáša cez zaujímavé prorocké obrazy Boh oznamuje akoby protirečivé, alebo úplne nečakané veci: zakvitnutie púšte – teda krajiny, kde nie je život. Oznamuje radosť tým, ktorí sú ako vyschnutá zem. Ohlasuje malomyseľným novú nádej, nádej zo spásy, záchrany, ktorú prinesie sám Boh. Ohlasuje uzdravenie slepých, hluchých, chromých... Izaiáš ohlasuje veľmi konkrétny zachraňujúci Boží zásah do ľudských životov. A to práve tam, kde človek stráca nádej, kde sa jeho život stal púšťou, alebo vyschnutou zemou. Život zaplavený problémami. Máte takýto život? Boh sa pozerá z inej perspektívy... A preto potrebujeme vždy nanovo veriť Bohu!!!, nie len veriť v Boha. Potrebujeme nanovo volať so žalmistom Príď Pane, príď a zachráň nás.

V Evanjeliu opäť môžeme sledovať pohľad Jána a pohľad samého Ježiša na jeho verejné vystupovanie, na jeho činnosť. Ján sa na Ježiša pozerá z perspektívy väzňa. Vidí iba niečo, spomína si, ako ukázal na Ježiša – „Hľa, Boží baránok, ktorý sníma hriechy sveta“... a uvažuje, či to všetko nie je len klam. Či je Ježiš skutočne prisľúbeným Mesiášom. Má však toľko múdrosti a pokory, že sa na veci nechá spýtať samého Ježiša cez svojich učeníkov. A Ježiš ho uvádza do správneho hodnotenia situácie: pripomenie mu skutky, ktoré koná. Uzdravenia, vzkriesenia, ohlásenie Evanjelia chudobným. A Ján dobre vedel, že práve tieto veci podľa prorokov majú oznamovať čas Božej spásy, záchrany... Určite to bola pre Jána dostačujúca a jasná odpoveď, aby sa uistil o úlohe a identite Ježiša, že On je pravým Mesiášom, ktorý prináša spásu.

Azda bude dobre sa spýtať: ako sa na veci pozerám ja? Na udalosti a na dni, ktoré sa mi zdajú čierne a temné, na ťažkosti, ktoré ma sprevádzajú a tlačia ma k zemi? Ako sa pozerám na čas púšte a vyprahnutej zeme, ktorej sa niekedy podobá môj vzťah s Bohom, či moje vzťahy v rodine? Je ľahké povedať si: je to nanič. S tým sa už nič nedá robiť. Ja sa nezmením. Ten človek sa nezmení. Zasa nové ráno, len ten deň nejako prežiť... Je to ako pohľad človeka, ktorý za inverzie nevidí slnko.

Avšak Pán nás pozýva vystúpiť nad oblaky na končiar vrchu. Aby sme tak pomocou viery a dôvery v neho nadobudli nový pohľad. Pán chce do nás dnes nanovo zasadiť vieru, že aj púšť môže zakvitnúť na slovo Boha. Že aj vyprahnutá zem môže byť miestom, kde s ešte väčšou krásou zavládne život. Že problémy a ťažkosti sú príležitosťou, kde Boh môže zasiahnuť a osláviť sa. Aké dôležité je vstúpiť do toho uhla pohľadu, ako sa na veci pozerá Boh. Ako kresťania máme byť ľuďmi nádeje. Veriaci človek vidí Božie možnosti práve tam, kde ostatní vidia len ťažkosti. Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy. Alebo, ako to múdro povedal istý človek: Nehovor Bohu, že máš veľký problém. Povedz svojmu problému, že máš veľkého Boha ...

Autor: 
M. R.