Dnešné Božie slovo nám dáva pred náš duchovný zrak dva dejinné míľniky. Prvý – začiatok dejín ľudstva, kde prví rodičia zlyhali. Druhý – začiatok dejín nášho vykúpenia. Mladá deva Mária svojím áno dáva súhlas Bohu, aby mohol prísť na svet očakávaný Mesiáš, ktorý vykúpi ľudstvo z otroctva hriechu.
Eva padla, neposlúchla Pánov príkaz. Prečo? Odpovedí je veľmi veľa. Pri dnešnom rozjímaní som čítal, aby sme bdeli : „Bdejte, aby ste neprišli do pokušenia, v ktorom upadnete nie preto, že jeho útoky sú silné, ale preto, že vaša príprava naň je slabá...“ Ľudská slabosť sa môže prejaviť aj na našej viere, keď nám je veľmi dobre, zabúdame na Pána, myšlienka na neho bledne a my ľahko padáme, sme mu neverní. Strácame citlivosť na hriech, nevidíme nástrahy, ktoré nám pripravil nepriateľ našej spásy a ľahko mu naletíme na jeho klamstvá, ako to bolo v prípade Evy.
Dnes máme slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Mária sa počala i narodila bez hriechu. „Boh to mohol urobiť, bolo to vhodné, aby to urobil, a tak to urobil.“ Tieto slová bl. Jána Duns Scotusa sa stali kľúčovými pre definíciu dogmy o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie. Dogma bola vyhlásená v roku 1854 pápežom bl. Piusom IX.
Mária bola počatá i narodená bez hriechu. Boh jej udelil milosť, výsadu pre budúce zásluhy Ježiša Krista. A túto pravdu nám potvrdilo aj samotné nebo. Panna Mária nám to oznámila cez malé, chudobné dievčatko v Lurdoch 1858. Keď sa v jaskyne Massabielle zjavila Bernadete „pani v bielom“, farár ju požiadal, aby sa jej spýtala na meno. Nato Mária povedala Bernadete: „Choď a povedz svojmu kňazovi, že ja som Nepoškvrnené Počatia.“ Dievčatko tomu nerozumelo, a tak si Máriine slová cestou opakovalo, aby ich nezabudlo. Keď kňazovi povedala meno panej, bol šokovaný. Spýtal sa jej: „Vieš, čo to znamená?“ Nemám tušenia. Nikdy som také meno predtým nepočula.“ Farár už nepochyboval, že sa jej zjavila Mária.
Niekto z nás môže namietať, že Mária to mala ľahšie, ako Eva. Hodnotenie nechajme na Pána. Veríme, že obe ženy dostali milosť. Eva neposlúchla Pána. Mária poslúchla, jej viera bola živá, čo sa prejavilo pri zvestovaní. Anjelovi na začiatku nerozumela, ako sa stane matka bez účasti muža. On jej dal odpoveď a ona, aj keď to ľudsky bolo nepochopiteľné, odpovedala svojim súhlasom. A môžeme pokračovať ďalej, aká bola viera Márie, nebola statická, ale dynamická, rástla v tom, že denne počúvala a poslúchala svojho Boha, verila mu vo všetkom. Takto môžeme Máriu pozorovať cez celý jej život. Uverila a poslúchla nariadenie cisára Augusta. Pár dní pred pôrodom cestuje aj so svojim manželom na nepohodlnom somárikovi do Betlehema. Verí a poslúcha Jozefa, ktorý dostal vo sne pokyn, aby ušli pred Herodesom do Egypta. Verí a poslúcha aj svojho syna o ktorom vie, že je Boží Syn, potvrdilo sa to na svadbe v Kane a pri mnohých situáciách. Neutekal k hrobu, ako niektoré ženy a učeníci. Ona verila Ježišovi, keď povedal, že tretí deň vstane z hrobu. Taká je Mária.
A ako je to v našom živote. Sme hriešni, ale po každej sv. spovedi sme v posväcujúcej milosti, podobe ako Mária. Nemusíme zúfať, že my nie sme ako ona. Taktiež, máme veľkú orodovníčku v nebi. Máme všetky možnosti i milosti, aby sme sa čo najviac na ňu podobali, aby sme žili, ale hlavne aby sme mali aktívnu vieru v Boha, akú mala ona.
„Mária, nepoškvrnená Panna, vezmi ma pod svoju zvláštnu ochranu a chráň čistotu mojej duše, srdca i tela. Ty si vzor a hviezda môjho života.“ (sv. Faustína, Den. 874)