DBS, dnešnú svätú noc sa ľudia sa po dlhých storočiach čakania dožili naplnenia proroctva proroka Izaiáša: Chlapček sa nám narodil... zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. (Iziaiáš 9, 5). Toto je pravá podstata Vianoc – oslava narodenia Ježiška: Večný Boh, počiatok a koniec celého vesmíru prijal ľudské telo a narodil sa ako nežné malé dieťatko. Stal sa pre nás chudobným, aby sme sa my jeho chudobou obohatili. Zriekol sa svojej božskej veleby, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho vzhľadu ho pokladali za človeka (List Filipanom 2, 7).
Vianočné sviatky sú sviatkami narodenín Ježiša Krista, ktorý priniesol ľudstvu priezračne jasné posolstvo, že Boh má rád človeka. Ako nás o tom ubezpečuje Písmo: „Môže matka zabudnúť na svoje dieťa a nezľutuje sa nad plodom svojho lona? A keby aj ona zabudla, ja na teba nezabudnem, hovorí Pán.“ (Izaiáš 49, 15) Boh nežne miluje človeka – to ukazuje nežnosťou dieťaťa, ktoré poslal. Boh silno miluje človeka – to ukazuje svojím dospelým Synom, ktorý zomiera z lásky na kríži a vstáva zmŕtvych ako víťaz lásky.
Oslavu pravých Vianoc – ako oslavu Božej lásky, ktorá našla ozvenu – ilustruje príbeh:
Žili raz mladí manželia, veľmi chudobní, ale šťastní a plní vzájomnej lásky. Ona mala nádherné husté čierne vlasy stiahnuté do dvoch hrubých vrkočov, ktoré jej siahali priam po kolená. Hoci nebola krásavica, ale každý, kto ju videl, musel ju obdivovať pre jej vlasy. On bol úradník na tom najnižšom poste a jediné, čím by mohol vzbudiť záujem okolia, boli jeho zlaté vreckové hodinky. Zdedil ich po otcovi, ale bez potrebnej zlatej retiazky, ktorá visiac z jeho vrecka, by každého upozornila, že je ich majiteľom. Pochopiteľne, že veľmi chcel mať takú retiazku a ona o jeho túžbe vedela. Aj ráno na Štedrý deň si predstavovala jeho radosť, keby mu ju darovala. Nemala ale peniaze na nijaký vianočný dar, kdeže zlatú retiazku! Zrazu dostala nápad. Vybrala sa bez váhania do mesta, predala svoje krásne vlasy a utekala k zlatníkovi. Kúpila mužovi zlatú retiazku, tú, ktorú on vždy vo výklade obdivoval.
On keď išiel domov z úradu, si všimol, že vo výklade u zlatníka už nie je zlatá retiazka a zamrzelo ho to. Ale na jej mieste ležala krásna spona do vlasov. „To by bol pravý vianočný dar pre moju ženu,“ pomyslel si. Ani on neváhal, vymenil svoje zlaté hodinky za zlatú sponu do jej vlasov.
Pod vianočným stromčekom jej dal sponu do vlasov, ktoré si odstrihla a ona mu retiazku k hodinkám, ktoré predal... V ten večer boli nesmierne šťastní.
DBS, prajem nám všetkým, aby nám vianočný čas nespôsoboval škodu. Práve naopak: duchovný zisk, aby sme zakúsili nehu lásky Boha i silu lásky Boha a jej ozvenu nech pocítia tí, s ktorými sa stretneme.