Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa rok „B“

Brat, sestra,
sme zvyknutí na celé homílie v Avanti. Tentokrát neponúkam hotovú homíliu, ale „polotovar“ – podnety, ktoré môžu niekomu pomôcť a inšpirovať ho k vytvoreniu vlastnej homílie na tému otec v rodine.

Prvé čítanie – Kniha Sirachovho syna:
„Pán dal otcovi vážnosť, ktorá je vysoko nad deťmi a upevnil právo matky nad synmi“ (3, 3).

Pápež sv. Ján Pavol II. - Familiaris consortio:

25. „Muž, ktorý tu na zemi znova robí zjavným a prežíva Božie otcovstvo, je povolaný na to, aby zabezpečoval harmonický rozvoj všetkých členov rodiny. Túto úlohu splní, ak si bude veľkodušne uvedomovať zodpovednosť za život počatý pod matkiným srdcom, ak sa bude vo zvýšenej miere usilovať zúčastňovať sa spolu s manželkou na výchove, ak bude vykonávať prácu, ktorá nerozvracia, ale povznáša rodinu v jej súdržnosti a pevnosti, a napokon ak bude vydávať svedectvo zrelého kresťanského života, ktoré účinnejšie privádza deti k živému stretnutiu s Kristom a s Cirkvou.“

„Otcova neprítomnosť spôsobuje psychologické a mravné poruchy, ako aj vážne ťažkosti v rodinných vzťahoch.“

Pápež František - Amoris laetitia:

176. Hovorí sa, že naša spoločnosť je „spoločnosťou bez otcov“. V západnej kultúre postava otca akoby bola symbolicky neprítomná, skreslená, vyblednutá. Zdalo by sa, že aj samotná mužnosť je spochybnená. Nastal pochopiteľný zmätok, pretože „najskôr to bolo vnímané ako oslobodenie: oslobodenie od otca-pána, od otca ako predstaviteľa zákona, nanúteného zvonku, od otca ako cenzora šťastia detí a prekážky emancipácie a autonómie mladých. V niektorých domoch v minulosti zavše vládla autoritatívnosť, ba v istých prípadoch aj útlak“. Avšak ako to neraz býva, z jedného extrému sa ide do druhého. Problémom dnešných dní sa už nezdá rušivá prítomnosť otcov, ale skôr ich neprítomnosť, ,nezvestnosť‘. Otcovia sú niekedy takí koncentrovaní na seba, na svoju prácu a občas aj na svoje osobnú sebarealizáciu, že zabúdajú na rodinu. A malých a mladých nechávajú samých“. Prítomnosť otca, a teda aj jeho autorita, je tiež narušená tým, že sa čoraz viac času venuje komunikačným prostriedkom a zábavnej technológii. Okrem toho sa dnes autorita vníma podozrievavo a dospelí sú tvrdo spochybňovaní.

177. Boh vkladá otca do rodiny, aby vzácnymi vlastnosťami svojej mužskosti „bol nablízku manželke, aby všetko zdieľali – radosti a bolesti, námahy a nádeje. A [aby] bol nablízku deťom pri ich raste: keď sa hrajú a keď sa venujú povinnostiam, keď sú bezstarostné a keď sú znepokojené, keď sa vyjadrujú a keď sú mĺkve, keď majú odvahu a keď majú strach, keď urobia chybný krok a keď znovu nájdu cestu; prítomný otec, vždy.

František viackrát spomína na svoje pôsobenie v Buenos Aires, že sa pýtal otcov, či sa hrajú so svojimi deťmi.

Prežívame náročné časy vzhľadom na pandémiu. Skúsili sme obmedzenia, uzavretosť, niektorí otcovia stratili zamestnanie, alebo pracujú „z domu.“ Na druhej strane môžeme v tom vidieť príležitosť byť viac v kontakte s rodinou a venovať sa svojim deťom.

Jeden otec to poriešil takto:
„Pracujem z domu, som zamestnancom vlastnej firmy ako grafický dizajnér. S vyťaženosťou je to rôzne. Je to sezónna záležitosť. Venujem sa prevažne tvorbe a výrobe evanjelizačných a rodinných tabuliek. Snažím sa strážiť si svoj pracovný čas. Niekedy je to problém oddeliť pracovný a rodinný priestor. Deti ma často navštevujú v ateliéri, pýtajú sa, komunikujú. Niekedy pomôžem, ak je to nevyhnutné, ale zväčša s nimi trávim čas až po práci. Veľa sa doma rozprávame. So staršími chlapcami rozoberáme šport, technologické novinky, prírodu. S dievčatami je to rôzne. Čítam im rozprávky, idem bicyklovať, do záhrady, na ihrisko a pod. Ak sú choré, modlím sa za ne. Či je to dosť? Neviem. Snažím sa robiť, čo je v mojich silách. Ostatné nechávam na Pána Boha, aby On sám doplnil to, čo ja nedokážem.“