Radostná zvesť ozýva sa, Spasiteľ je tu, tejto noci z Božej moci, zjavil sa svetu.
Bratia a sestry, spoločne oslavujeme narodeniny Pána Ježiša, lebo si uvedomujeme, že anjeli nám v túto presvätú noc odovzdali tú najradostnejšiu správu pre celé ľudstvo, Pri tejto krásnej príležitosti chcem sa s vami zastaviť pri troch aspektoch dnešného sviatku, a to: radostná zvesť, veľké veci začínajú v malom a sme Božie deti.
Radostná zvesť – v prvom čítaní z proroka Izaiáša počujeme známe slová: „Aké krásne sú na horách nohy posla, ktorý hlása pokoj, posla dobrej zvesti.“ V tých dobách neboli komunikačné prostriedky a dôležité správy oznamovali poslovia, ktorí museli niekedy prejsť veľkú vzdialenosť a pritom sa ponáhľať. Prinášali aj dobré aj zlé zvesti. Posol, ktorý priniesol dobrú správu – koniec vojny, záchrana života, obdobie mieru, bol veľmi očakávaný a potešil mnohých. Tento sviatok anjeli ako nebeskí poslovia priniesli najradostnejšiu zvesť o tom, že Boh navštívil svoj ľud. Radujte sa a vedno plesajte, rozvaliny Jeruzalema, lebo Pán potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem. Boh nám vo svojom Synovi ešte hmatateľnejšie ponúka svoju lásku, svoj pokoj, východisko zo smrti, otvára zatvorené nebo a nás vedie.
Veľké veci sa rodia v malom, potichu. Túto zvesť, ktorú priniesli anjeli, nezachytilo veľa ľudí na zemi. Oproti celkovému počtu ľudí na zemi to bolo mizivé percento. A predsa sa táto správa šíri už 2000 rokov po celom svete. Bolo to pár ľudí, môžeme povedať zástupcovia z každej vrstvy obyvateľstva. Od pastierov cez obyvateľov Betlehema, náboženských predstaviteľov až po kráľa Herodesa. Potom táto správa akoby na 30 rokov zatíchla. Pred verejným vystúpením Ježiša Ján Krstiteľ oživuje túto správu a pripravuje ľud na stretnutie s Kristom. Na Turíce apoštoli ako ďalší poslovia dobrej zvesti idú do celého sveta a hlásajú evanjelium. Boh pracuje potichu, pomaly ako kvas, horčičné zrnko, ale s vnútornou silou a schopnosťou pretvoriť všetko, čo sa pod-dá jeho pôsobeniu. Bezbranné dieťa, uložené v jasliach. Hľa, váš Boh. Božie cesty nie sú vaše cesty, Božie myšlienky nie sú vaše myšlienky. Vieme prijímať túto Božiu logiku? Vieme robiť aj drobné skutky s veľkou láskou? Vieme sa uspokojiť aj s malými úspechmi? Dokonca vybrať si cestu neúspechu? Boh vie lepšie, čo nám osoží a čo nám škodí ako my, preto mu dôverujme.
Božie dieťa – „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi.“ Krstom sme sa stali Božími deťmi, vstúpili sme do Cirkvi a stali sa kresťanmi. Naši rodičia sľúbili, že rast Božieho dieťaťa v nás budú podporovať dobrou výchovou, slovom i príkladom. Som Božie dieťa – býva vyšité na krstnej košieľke a je to skutočne tak. Boh ma prijíma za syna, dcéru, Najprv mi dáva život a potom ma vťahuje do svojho života.
Bratia a sestry, ako si ceníme túto hodnotu, ktorú nám priniesol Ježiš, že sme Božie deti? V tejto náročnej dobe, v ktorej žijeme, sú preferované iné hodnoty. Peniaze, moc, sláva, kariéra. A v tejto dobe sem prichádzajú aj iné náboženstvá, iné ponuky, ako nám priniesol Kristus. Dokonca narastá aj odpor voči Kristovi a Cirkvi. A v tomto množstve hodnôt a ponúk si málo ceníme, že sme Božie deti. Skúsme však nad tým chvíľu uvažovať. Ak je Boh tá najvyššia bytosť, ak je najbohatší, najmocnejší, najmúdrejší a všemohúci, tak máme toho najlepšieho známeho. A ak sme jeho deti, patríme do tej najvplyvnejšej rodiny. Máme podiel – dedičstvo na tom najlepšom kráľovstve. Vieme však, že tuná na zemi len sčasti, a v plnosti až v nebi. Poďakujme sa za tento dar v dnešný deň.
Radostná zvesť o Kristovom narodení, ktorá sa šíri po celom svete už 2000 rokov ľuďom dobrej vôle, nech znie v našich srdciach, rodinách, spoločenstve. Tieto dni človek zvlášť túži po teple rodiny, lásky, pochopenia. Jozef s Máriou nás učia, že sa to dá vytvoriť aj uprostred nedostatku, ďaleko od domu, dokonca i v maštali. Všimnime si v tieto dni aj tých, čo sú sami a ponúknime im aspoň kúsok z toho, čo nám priniesol Ježiš.
Anketa o najkrajšie Vianoce z detstva priniesla aj takúto odpoveď: Na Vianoce z detstva si spomíname na udalosť, keď naši rodičia pozvali na sviatky jednu osamelú pani, ktorú poznali, ale nebola im rodina. Cez tieto sviatky mali veľkú radosť, že jej mohli sprítomniť rodinu.
Prajem sebe i vám, nech ľudia okolo nás pocítia, že Kris-tus sa narodil aj v našich srdciach.