„...rozzúrili sa v srdciach a zubami škrípali proti nemu.“
Sk 7, 54
„...Pane, nepočítaj im tento hriech.“
Sk 7, 60
Nežnosť vianočných udalostí s Božským dieťaťom v jasličkách prerušuje náhle správa o krvi prvého mučeníka pre Ježiša Krista, svätého Štefana: „...rozzúrili sa v srdciach a zubami škrípali proti nemu.“ Láska ku Kristovi sa stretla s nenávisťou diabla a lži. Záchvaty zúrivosti sú reakciou na nepríjemnú pravdu.
Keď sa obhliadneme za 2000-ročným „škrípaním zubami“ voči kresťanstvu, možno sa divíme, odkiaľ sa to stále nanovo vynára. Ale je to len naplnenie Kristových slov: Ako mňa prenasledovali, budú aj vás. Tlačová agentúra Kathnet uviedla, že v priemere každých päť minút zomrie niekde na svete jeden kresťan násilnou smrťou za svoju vieru. Novodobí mučeníci. Približne 100 000 za jeden rok! A kardinál Tomko sa vyjadril, že Katolícka cirkev je najprenasledovanejším cirkevným spoločenstvom na našej planéte. Prenasledovanie je proste „v cene kresťanstva“
Poznáme rôzne typy mučeníkov: mučeníci pre vieru ako sv. Štefan, alebo zabití z nenávisti voči Bohu počas komunistických perzekúcií ateistických štátov, mučeníci mravnej čistoty ako sv. Mária Goretti alebo naša Anka Kolesárová, i mučeníci lásky ako sv. M. Kolbe, ktorý zomrel za iného. Môžeme si dať ale otázku: Kto je to vlastne mučeník? Kresťanskí mučeníci nemajú nič spoločné s akčnými hrdinami z moderných filmov. Boli to svedkovia lásky a pokoja. Neboli hrdinovia v zmysle toho, čo dokážu zniesť, ako nejakí cvičení špecialisti. Ich silou bol Boh. Mučeníci nemali zvláštny výcvik, ako posunúť prah bolesti alebo zniesť psychickú záťaž. Oni proste len milovali Krista. A on sám im dal silu. A tou ich silou bola hlavne sila odpustiť v mukách svojim trýzniteľom. Víťazstvo lásky nad nenávisťou! To boli posledné Štefanove slová na tejto zemi: „...Pane, nepočítaj im tento hriech.“ Nádherná je definícia mučeníka podľa Benedikta XVI.: Mučeník je ten, kto zomiera s vedomím istoty Božej lásky, nič neuprednostňuje pred Kristovou láskou a vie, že si vybral lepší podiel. (Benedikt XVI. na sviatok sv. Štefana 2009)
A ako sa nás samých v tejto dobe týka toto Božie slovo o mučeníctve a prenasledovaní? Na otázku nám odpovedá svätý apoštol Pavol v Druhom liste Timotejovi takto: „Všetci, ktorí chcú žiť nábožne, budú prenasledovaní.“ Pán aj nás preskúšava, či sme ho hodni. A našou prípravou na tieto skúšky nech je ochota prijať z lásky k Bohu drobné obety a sebazápory všedného dňa.
Pred nedávnom svet obletela silná a dojemná správa o malých irackých mučeníkoch. Bojovníci teroristickej organizácie „Islamský štát“ sa nezastavia ani predtým, aby deťom kresťanských rodín - ak odmietnu zriecť sa svojej viery - zoťali hlavy. Informoval o tom nedávno v televíznom interview Angličan Andrew White, ktorý viedol anglikánsku farnosť sv. Juraja v Bagdade v Iraku. Dozvedel sa, že bojovníci Islamského štátu sťali hlavy 4 kresťanským deťom mladších ako 15 rokov. Deti odmietli odrecitovať modlitbu konverzie na islam a zabijakom jednoducho povedali: „My milujeme Ježiša. My sme ho vždy nasledovali. Ježiš je stále pri nás!“ Na to im bojovníci zoťali hlavy.
Obstáli by naše deti, ktoré vyrastajú vo vatičke, obsypané darčekmi a zahrnuté pohodlím, ktoré plačú, keď sa pichnú špendlíkom a vyniesť smetný kôš sa im zdá ako nadľudská námaha? Vychovávam svoje deti tak, aby boli ochotné obetovať sa pre Ježiša a jeho učenie viery? A vediem ich k tomu najmä osobným príkladom?