Zjavenie Pána

Je zima. Mal by som povedať, že všade leží sneh. Ale v súčasnosti to býva tu dole skôr výnimka. V snehu, či blate vidíme stopy ľudí i zvierat. Vidíme ich všetci, no nie všetci im rozumieme. Sú však medzi nami ľudia, ktorí v nich vedia čítať, vedia určiť, aké zviera a pred koľkými hodinami tade prešlo.

Celý náš svet je takou veľkou Božou stopou. Stopou Boha Stvoriteľa. Už staroveký človek vedel, že tento úžasný svet nemohol vzniknúť sám od seba, ale že ho musel niekto stvoriť. Nie všetci to však vidia a uznávajú. Hoci im Pán Boh dal rozum, aby ho mohli spoznať ako prvú Príčinu všetkého stvoreného.

Aj dnešný sviatok nám na to poukazuje. Zvláštnu hviezdu videli na nočnej oblohe všetci. Niektorí však nevedeli a niektorí nechceli čítať jej posolstvo. Mudrci od Východu porozumeli tomuto znameniu a spoznali, že sa Boh zjavuje ľudstvu. Pohli sa hľadať Bohom prisľúbeného, prorokmi predpovedaného a hviezdou ohláseného Spasiteľa sveta. Toto prirodzené skrze prírodu prejavené zjavenie Boha prišli k nadprirodzenému Božiemu zjaveniu – k Svätému písmu, ktoré im čítali kňazi v Jeruzaleme. A nakoniec sa stretli so samým Božím Slovom v osobe Ježiša Krista v Betleheme. Keď ho uvideli, padli na zem a klaňali sa mu ako Bohu. Nakoniec počúvli Boží hlas a inou cestou sa vrátili domov. Viedol ich už sám Boh hlasom svedomia. Od hviezdy sa dostali k Písmu, od Písma ku Kristovi a od neho priamo k Bohu.

Ako je to s nami? Vieme čítať Božie stopy? Stopy Božej múdrosti, dobroty, moci a starostlivosti v prírode, v dejinách sveta i v osobných skúsenostiach... Náhody neexistujú! Čo nám Boh chce týmto povedať? Pýtame sa takto? K čomu nás chce pohnúť dopredu? A ako sa oboznamujeme s Božím zjavením, ktoré máme vo Svätom písme. Vnímame vo svedomí, že nás Božie slovo zaväzuje? Je nám Kristus vzorom? Snažíme sa dostať do spojenia s Bohom, aby naša cesta bola Božou cestou?

Čítal som príbeh o drevorubačovi, ktorého privalil v hore strom. Lekári v snahe zachrániť mu život, niekoľkokrát ho operovali, no nič nepomáhalo, a tak ho nakoniec ako mŕtveho odviezli do márnice. No on nebol mŕtvy. Počul všetko, čo sa okolo neho dialo, no nedokázal dať najavo, že žije. V miestnosti, kde ležal, visel kríž a on bol obrátený smerom k nemu. V tejto nesmieme ťažkej chvíli obrátil svoju myseľ na Pána Ježiša na kríži a prosil ho: „Pane, zachráň ma, urob zázrak, daj vedieť ľuďom, že žijem.“ A obrátil sa aj na Pannu Máriu, aby sa prihovorila za neho u Pána Ježiša. Urobil sľub: „Ak sa zachránim, zanesiem na svojich pleciach na pútnické miesto stokilový kríž.“ Na druhy deň jeden z lekárov dostal myšlienku ísť sa pozrieť na mŕtveho pacienta. Keď k nemu podišiel, hneď spoznal, že sú v tomto človeku známky života. Okamžite ho previezli na operačnú sálu a urobili všetko pre jeho záchranu. Nakoniec sa uzdravil a mohol opustiť nemocnicu. Uvedomoval si, že Bohu niečo sľúbil, ale splnenie stále odkladal. Presviedčal sa, že je ešte slabý, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje splniť ho. A odkladal a odkladal. Raz sa vybrali jeho priatelia na púť a volali ho so sebou. Odmietol. Pretože poznali jeho históriu, nenechali to tak, ale pripomenuli mu, že tam s nimi nechce ísť preto, lebo ešte nesplnil sľub, ktorý dal Bohu. Uvedomil si, že majú pravdu, a preto to už viac neodkladal. Dal vyhotoviť stokilový kríž a sám ho odniesol. Kým žil v presvedčení, že sľub nemôže splniť, kým ho nechcel splniť, prežíval duchovnú tmu. Stále viac a viac pochyboval o Bohu a Božom zásahu. Zdalo sa mu to neskutočné, akoby sa to ani netýkalo jeho. Zdôvodňoval si, že to bola náhoda, keď ho lekár navštívil v márnici a náhodou mu zachránili život. No keď sľub splnil, odrazu videl celú situáciu úplne ináč. Nadobudol istotu, že v jeho živote zasiahol Boh. Uvedomil si, že teraz už nejde len o splnenie sľubu. Počas cesty s krížom si stále viac uvedomoval, že musí zmeniť celý svoj život, práve cez kríž a toho, kto na ňom zomrel. Aj pomocou tej, ktorú tak vrúcne prosil o pomoc. Začal počúvať Božie slovo, už mu rozumel, už sa nehral na človeka, ktorý je nad Božím slovom. Už nekritizoval kazateľa, ako sa mu to predtým často stávalo. Teraz v Božom slove videl Božie posolstvo pre seba. Pochopil, že každým výkladom Božieho slova z úst kňaza mu má Boh čo povedať. Zmenil svoj život. Stal sa z neho človek, ktorého cesta sa stala Božou cestou, lebo mal spojenie s Bohom.