Zvestovanie Pána

Ako ťažko je nakloniť našu vôľu do vôle druhej osoby: Ženy, muža, šéfa v práci. Je to jedna z väčších ťažkostí, s ktorou sa musíme veľakrát vyrovnať v živote. Nakloniť svoju vôľu na prosbu, alebo rozhodnutie inej osoby sa môže často zdať ako čosi protirečivé s ľudskou náturou, s naším sklonom k samostatnému rozhodovaniu o našej voľbe, či činnosti. Poddávanie sa cudzej vôli nie je ľahké, ani príjemné, často je kompromisom, ktorý nás veľa stojí. Koľkokrát musí niekto rezignovať zo svojho pohľadu, z vlastnej vízie zverenej úlohy, aby sa udržal v práci. Nie je ľahké sa podriaďovať vôli iného, ako tiež nie je ľahké spoznať i plniť Božiu vôľu. Z náboženského pohľadu plnenie Otcovej vôle je povinnosťou, ale tiež slobodným rozhodnutím. Sú také chvíle, kedy sa sami seba pýtame, čoho je v nás viac. Našej slobodnej vôle, či hľadania Božej vôle v rôznych situáciách nášho každodenného života. Dnešné evanjelium na slávnosť Zvestovania Pána nám ukazuje ženu, Máriu z Nazareta v jej dileme výberu medzi svojou vôľou a vôľou Toho, ktorý sa jej zjavil v príchode a poslaní anjela. Nad jej vysloveným: „Nech sa mi stane...“ meditujeme každý raz, keď počujeme ten nezvyčajný príbeh o navštívení anjela a určite Božom poslaní smrteľnému človekovi. Cez jej „Áno“ sa malo vyplniť dávne proroctvo o Mesiášovi z neba a o novom Adamovi. Nech sa mi stane podľa Tvojho slova. Aj keď to hovorila trasúcim sa hlasom, povedala, že tak treba, že je to pre ňu Božia vôľa, ktorú ona spoznala, aj ju prijala.

A kde sme my vo svojom pohľade na svet i na svoj život vo svetle Božej vôle? Či sa vôbec snažíme o to? Či naše rozhodovanie, hodnotenie, činnosti sú filtrované náboženskou reflexiou Božej vôle? Žiaden anjel neprichádza k nám s takým, či iným poslaním. Nebo nám neposiela hotové odpovede na rôzne dilemy, ktoré sa nám vynárajú, aby sme mohli jasne vidieť a rozhodovať. Tým viac nás to neoslobodzuje od povinnosti pýtať sa, ako to urobila Mária. „Ako sa to stane?“ Ona je pre nás vzorom, akým spôsobom rozpoznať a odpovedať svojou vôľou na vôľu Najvyššieho. Čo ju pripravilo na to, aby správne rozpoznala udalosti vo svojom živote? Modlitba. Ona, pokorná služobnica Pána, vďaka modlitebnej citlivosti dokázala prijať anjela a rozprávať sa s ním. Aby sme vedeli byť aj my takí pozorní, aby nás neobišiel anjel prichádzajúci s Božou vôľou.

Keď som raz sedel v jednom kláštore s novickami, jedna druhej pošepla: „Ide Božia vôľa...“ Nerozumel som, ale hneď na to vošla ich predstavená. Neskôr som im na ten žartík povedal, že ani nevedia, aké sú šťastné, že im má kto v tomto poznaní pomôcť. Lebo to nie je také ľahké a aká je to veľká zodpovednosť.

Keď nám je niekedy ťažko ju rozpoznať, prijať a vyplniť, to nech Tá, na ktorú sa dnes pozeráme v Evanjeliu a uctievame ju tou peknou slávnosťou Zvestovania Pána, nás naučí pozerať sa na svet pohľadom modlitby.

Opakujme so sv. Ambrózom: „Každá duša, ktorá uverila, počne i rodí Božie Slovo a spoznáva jeho činnosť. Nech duša Márie bude v každom z nás, aby sme velebili Pána. Nech duch Márie bude v každom, aby sme chválili Krista.“ Amen.