Ticho lieči
Významné udalosti Biblie sa udiali na vrchoch. Spomeňme si na Noemov koráb, ktorý pristál na Ararate, na Abraháma s nožom v ruke na vrchu Moria, na Mojžiša, zostupujúceho z Horebu s kamennými tabuľami Desatora či na Eliáša, ktorému sa Boh prihováral v tichom vánku na vrchu Karmel.
Aj učeníci prežili pri Ježišovi silný zážitok na vrchu, kdesi na severe krajiny v Galilei, snáď to bol vrch Hermon alebo Tábor.
Svätý Otec František nad týmto úryvkom uvažuje takto:
„Vrch v Biblii má svoju silnú symboliku. Predstavuje miesto blízkosti s Bohom a dôverného stretnutia s ním, miesto modlitby, kde človek stojí v Pánovej prítomnosti.
Z tejto scény Premenenia by som chcel poukázať na dva podstatné prvky, ktoré stručne vyjadrím dvoma slovami: výstup a zostup. Potrebujeme sa odobrať do ústrania, vystúpiť na vrch do priestoru ticha, aby sme našli seba samých a lepšie vnímali Pánov hlas. Toto robíme v modlitbe. Nemôžeme tam však zostať! Stretnutie s Bohom v modlitbe nás núti znova „zostúpiť z vrchu“ a vrátiť sa dole, na rovinu, kde stretávame toľkých bratov obťažených námahami, chorobami, nespravodlivosťami, nevedomosťou, chudobou hmotnou i duchovnou. Týmto našim bratom, ktorí sú v ťažkostiach, sme povolaní priniesť ovocie skúsenosti s Bohom, ktorou sme prešli, deliac sa s milosťou, ktorú sme dostali.“
Toto evanjelium môžeme teda pochopiť ako pozvanie do ticha modlitby. Tam sa i my premeníme. Možno to lepšie pochopíme cez nasledovný príbeh: Stará legenda hovorí ako istý mních hľadal na svete miesto „kde sa nebo spája so zemou.“ Opustil vlastný kláštor a celý život putoval. Až po dlhých rokoch, unavený, zostarnutý a neúspechmi sklamaný, to miesto zrazu našiel!!! Práve sa priblížil k nejakému starému kláštoru, keď začul nádherný spev mníchov. Pocítil v srdci hlboký pokoj a šťastie. Zakúsil, že tu je najbližšie Bohu. Rozochvený vstúpil dnu. Ale ako sa tak lepšie rozhliadol, zrazu zistil, že mu to tu je nejako známe! Bol v tom istom kláštore, ktorý kedysi pred rokmi opustil... A zaprášený unavený pútnik si s prekvapením i zahanbením uvedomil, že mohol Boha nájsť na tom pôvodnom mieste. Stačilo len vstúpiť hlbšie do ticha a do seba...
Ako objaviť tú Božiu blízkosť v sebe? Stačí tak málo: Buď chvíľu ticho. Všetko vypni, a nielen spotrebiče – energie a nášho času... Vypni aj prílišnú ustarostenosť a vnútorný zhon za vecami. Buď chvíľu sám v tichu. Sám so sebou. Ticho ako okno do úžasného Božieho sveta. A zrazu objavíš, že Pán začína prebárať tvoju hluchotu. Škoda, že mnohí „utečú z boja“ už po minúte, aby potom hodiny umlčovali ticho v nejakom type civilizovaného hluku. Ale kto vydrží, kto si nájde čas pre Boha (osobná modlitba, adorácia ale i prechádzka prírodou, uvažovanie nad situáciami a zážitkami, čítanie Písma, duchovne zameraná kniha...) ten objaví, že nikdy nie je úplne sám.
Jeden môj priateľ, ktorý odišiel do kartuziánskeho kláštora, v ktorom bola prísna mlčanlivosť, mi v liste napísal túto cennú vetu: „Ticho lieči. A kto z nás je úplne zdravý!?...“
Sám Ježiš hovorí o človeku, ktorý mu uverí: „Prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ Boh ako obyvateľ srdca človeka! Úžasný prísľub. Netreba ísť ďaleko. Stačí zostúpiť len hlbšie, do svojho srdca. Ticho v Božej prítomnosti lieči – naše smútky, bolesti, sklamania či strachy... Veď kto z nás je úplne zdravý!?
Cennou je aj skúsenosť André Frosárda, odchovanca striktne ateistickej komunistickej rodiny vo Francúzsku: Čakal na priateľa v Paríži a z nudy vošiel do kostola a tam si sadol, aby si oddýchol. Tam, úplne nečakane, v tom tichu sa ho Boh dotkol. On zakúsil jeho blízkosť a intenzívnu lásku, vôbec na to nebol pripravený. Uveril vlastne v okamihu. Zanechal ateizmus a zmenil radikálne život, čím šokoval celú svoju „vedecky ateistickú“ rodinu. Stal sa výraznou osobnosťou francúzskeho katolicizmu. Známa je kniha jeho rozhovorov s pápežom Pavlom VI.
Pri návšteve Svätej zeme pápež Pavol VI. bol aj na vrchu Tábor. Niečo ho tam hlboko zasiahlo. Zotrval zrazu nečakane, spontánne v dlhej, asi polhodinovej modlitbe a nechal čakať celú svoju diplomatickú suitu, úplne sa „stratil“. Je zaujímavé, že tento pápež o niekoľko rokov zomrel práve na sviatok premenenia Pána.