Drahí bratia a sestry,
Božie slovo dnešnej nedele (gaudete) nás pozýva uvažovať o radosti. Opakované výzvy k radosti a plesaniu sú vygradované volaním apoštola Pavla v liste Filipanom: „Ustavične sa radujte v Pánovi.“ Radosť je skutočne kresťanskou cnosťou. Kresťan je muž a žena s radosťou v srdci. Kresťan bez radosti neexistuje, pretože dokladom totožnosti kresťana je radosť, radosť evanjelia prameniaca z pravdy, že Ježiš si nás vyvolil, on nás spasil a obnovil. Kresťanská radosť je aj radosťou nádeje, že Ježiš nás čaká v nebeskom kráľovstve. Aby naše srdce bolo plné radosti, potrebujeme žasnúť. Čisté a pokorné srdce vie žasnúť a vidieť to, čo iní nedokážu, a to je aj podnet pre nás. Vrátiť si do srdca čistotu a jednoduchosť, ktorú nám tento svet berie. Príkladom pre nás je sv. František z Assisi, ktorý mal jednoduché srdce, ktoré vedelo žasnúť na krásou diel Stvoriteľa. Výsledkom tohto úžasu je viacero chválospevov a piesní vďaky. Dnešná nedeľa nás vyzýva objaviť zdroje radosti, aby sme si kresťanskú radosť dokázali uchovať aj v ťažkých časoch, v časoch skúšky.
Prvým zdrojom radosti je presvedčenie, že Boh nás miluje. Ako píše sv. Ignác vo svojich Duchovných cvičeniach, prvý krok k rastu vo svätosti je uznanie nesmiernej a nezaslúženej Božej lásky k nám. Zdroj našej lásky k Bohu môžeme nájsť iba v skutočnosti, že Boh nás miloval ako prvý. „Božia láska je rozliata v našich srdciach.“ (Rim 5, 5)
Druhý zdroj radosti vyplýva z presvedčenia o nepodmienečnej Božej láske k nám a to je viera, že v Boh v nás skutočne prebýva skrze dar posväcujúcej milosti. Boh tento prúd života nikdy nezastaví, to môžeme urobiť len my svojim smrteľným hriechom. Ale ani vtedy si nemusíme zúfať, pretože skrze sviatosť zmierenia je v nás obnovená posväcujúca milosť. V tomto tkvie radosť z dobrej svätej spovede. Nadprirodzený život darovaný v krste je, podobne ako pri prirodzenom živote, potrebné rozvíjať a starať sa o neho. K tomu slúži modlitba a sviatosti. Opát Marmion je presvedčený, že: „ radosť je ozvenou Božieho života v nás.“
Tretím zdrojom radosti je nádej a dôvera v Božiu prítomnosť. Ak je to tak, ako veríme, že Pán je všemohúci, tak má všetky momenty nášho života vo svojich otcovských rukách. Ježiš premohol hriech, Zlého a smrť a ako učí apoštol Pavol: „že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.“ (Rim 8, 28) Starosti, súženia a prekážky teda nemôžu uhasiť našu radosť. Plameň viery sa môže chvieť, vietor pochybností môže hroziť, ale nakoniec všetko je v Jeho rukách, všetko sa uskutoční podľa jeho plánu. Jednoduchá a detská viera v Božiu prozreteľnosť dáva vyrásť radosti a pokoju, ktoré žiadna starosť nenaruší. Preto nás toľko inšpiruje radosť ľudí, ktorí čisto z ľudského hľadiska by mali byť zachmúrení a zúfalí. V St. Louis pracuje skupina doktorov, ktorí každý rok strávi v nezištnej službe na Haiti. Jeden z nich (detský lekár) si takto spomína na to, čo ho najviac oslovilo počas tejto služby. „Radosť tých ľudí. Šli sme do tých najúbohejších podmienok, aké som kedy videl – hlinené chatrče preplnené rodinami, medzi ktorými boli choré deti, ale tí ľudia napriek tomu všetkému boli šťastní. Vítali nás, delili sa s nami o to málo čo mali. A tu doma,“ konštatoval nakoniec, „máme všetkého dosť a predsa sme tak smutní.“ Tá ich radosť má svoj zdroj v dôvere v Božiu prozreteľnosť, pretože žiadnu inú nádej nemajú.
A nakoniec, zdrojom radosti je modlitba. Ona je totiž jazykom dôvery v Božiu prozreteľnosť. Ak nám dar radosti chýba, môžeme si ho cez modlitbu vyprosiť. Taktiež sa môžeme k Bohu priblížiť s prosbou o jeho milosrdenstvo. Áno, na neho môžeme zložiť svoje starosti a trápenia, a tak sa zbaviť rôznych prekážok k radosti.
Nech teda slová žalmu, ktorý sme spoločne opakovali – Plesajme a jasajme, lebo uprostred nás je Svätý, Boh, sú mottom do nového týždňa a veľkým povzbudením objavovať zdroje radosti.