Tichá noc, svätá noc...
Bratia a sestry, sú tu Vianoce. Prišli aj tohto roku. Ale povedzme to presnejšie: Z Božej milosti sme sa ich dožili aj tohto roku. Ale hneď sa aj pýtajme: Prečo ľudia tak očakávajú Vianoce? Prečo sa z nich tak tešia? Pre zasnežené úbočia hôr, žmurkajúce svetlo sviečok na vianočnom stromčeku, na úžasnú atmosféru pri vianočných koledách, na chutné jedlá, potešenie z darčekov alebo úsmevov či radosti detí? Niektorí očakávajú Vianoce iba preto, niektorí aj preto. My kresťania pre niečo úplne iné. Počúvame slová anjela: ,,Zvestujem vám veľkú radosť! Dnes sa vám narodil Spasiteľ, Kristus Pán“
Áno, toto sme očakávali, na to sme sa tešili a toto dnes oslavujeme...
Ale pozrime sa na realitu, ktorá sa udiala pred 2000 rokmi. Jozef s Máriou kráčajú po Betleheme a nemajú kde prenocovať, nikto ich nechce prijať, každý ich odmieta. Jozef nájde maštaľku kdesi za mestom a tam ide s Máriou. Tma, zima – chlad, smrad, zvieratá, stajňa, jasle, z ktorých žrali zvieratá, zabudnutá časť za mestom. Tam sa uchýlia a tam sa narodí v noci Ježiš. Prvá návšteva: pastieri – tí poslední, ľudia, ktorí pre panských obyvateľov veľa neznamenali. A toto mesto na kraji Betlehema sa stáva centrom pozornosti ďalších 2000 rokov, ešte aj dnes. Zvláštne...Ktorý palác z tej doby je tak známy ako miesto narodenia Ježiša?
A čo nám hovorí Boh tým, že sa narodil v takej biede?
Pozrime sa do našich sŕdc, duší, rodín, domácnosti, okolia. Všeličo tam nájdeme- možno tiež tmu a temnotu rôznych nevyriešených problémov, chlad a zimu vzájomných vzťahov, choroby, starosti. Aj tu je ťažké nájsť ideálne podmienky pre narodenie Ježiša. Ale nebuďme sklamaní. Práve tu, v našej biede a chudobe sa chce narodiť Ježiš a úplne zmeniť to, čo dosiaľ vyzeralo neriešiteľné. Chce biedu, bolesť a tmu premeniť na hojnosť, radosť a svetlo.
Je to vôbec možné? Potvrdzuje to napríklad aj tento skutočný príbeh.
V rodine Jána a Magdy matka začala strácať záujem o deti, domácnosť. Po príchode zo zamestnania bývala vyčerpaná. Zdalo sa jej, že všetko je zbytočné, že nikde niet spravodlivosti ani lásky, ani pokoja. Toto strácanie životnej perspektívy ju začalo vnútorne rozleptávať a manžel jej nevedel pomôcť. Takto prešlo mnoho dní až stretla jednu svoju známu. Magda nechcela veriť vlastným očiam, keď videla tu známu ako radostne vyhlásila: ,,Našla som šťastie, vo viere v Boha. Chodievam do kostola. Ak chceš, poď aj ty.“ Stalo sa. Pani Magda sa začala vracať k talentu viery, ktorý kedysi dávno zakopala. Začala objavovať jeho pravdivosť, krásu, súvis so životom. Manžel a deti badali na nej zmenu. Pokojná, usmiata, so záujmom o každého člena, všímavá i na jeho najmenšie potreby. A tak po nejakom čase začala s ňou chodiť na sv. omšu aj jej dcéra Terka, gymnazistka a potom aj dospievajúci syn Tono. Po večeroch sa začali spoločne aj modlievať až prišli Vianoce. Ale aké? Pri štedrej večeri sme si mohli tak hojne a srdečne pohovoriť, veď koľko zážitkov nám Pán požehnával každý deň, kým donedávna sme si pomaly nemali čo povedať. A keď sme dojedli, hovorí matka, zažila som ďalší zážitok: Tonko sa nezavrel do izby a Terka si nešla sadnúť ku svojej knihe, ale deti vzali gitaru a noty a spoločne sme si zaspievali vianočné koledy. Videla som, že každý žiari šťastím. O desiatej, deti odišli spievať do kostola a zostali sme s manželom sami. Po chvíli sa v tom tichu náhle ozval: ,,Koľko šťastia sme len za tých 18-rokov zmeškali“ . A potom dodal: ,,Poď, aj ja pôjdem s tebou na polnočnú. A odvtedy matka nechodievala na sv. omšu iba s deťmi ale aj s manželom. To sa stalo vďaka Božej milosti, ktorú Pán vo vianočnom čase rozdáva plným priehrštím. A čo sa udialo o niekoľko mesiacov? V rodine im pribudol prírastok. Šťastný otec pri tej príležitosti vyhlásil: ,,Ale toto dieťa budeme už od malička vychovávať ináč ako tie staršie dve.“ Boli to zaiste vzácne slová z úst toho, ktorý by v tehotenstve bol videl ešte pred rokom hotové nešťastie.
Bratia a sestry, Kristus sa narodil v Betleheme, narodil sa i v srdci Jána, Magdy, Terky a Tona. A chce sa narodiť aj v mojom i tvojom srdci. Dovolíme mu? Amen.