Toho roku uprednostňujeme sviatok svätej rodiny, pred sviatkom sv. Štefana. Keďže je rok C, tak 1. čítanie je z knihy proroka Samuela.
Anna Samuela porodila, pretože si ho vyprosila od Pána. Prichádza do chrámu k Hélimu a odovzdala chlapčeka Pánovi, potom čo ho oddojčila. Hovorí: „Prosila som Pána a on mi ho dal, nuž ja ho odovzdám Bohu, nech je zasvätený Pánovi.“ Vidíme veľkodušnosť matky, ako vie darovať svoje dieťa Bohu.
Žalmista v 84, žalme nám to potvrdzuje: „Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome Pane.
V druhom čítaní evanjelista Ján píše, že sme božími deťmi a ešte sa neukázalo čím budeme. Nadväzuje na prvé čítanie, že keď nám srdce nič nevyčíta, máme dôveru v Boha a dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť. Aj syna, ako ho prosila Anna a narodil sa jej Samuel. Chcem podotknúť k textu – ak vám srdce nič nevyčíta – svedomie si musíme vždy nanovo formovať, lebo niekedy sme úplne necitlivý na to, že niečo robíme aj nesprávne.
Evanjelium opisuje ako Pán Ježiš, ktorý ma dvanásť rokov vstupuje so svojimi rodičmi počas sviatkov do chrámu. Ak sa na túto udalosť pozeráme z hľadiska nášho neraz úzkoprsého obrazu o svätej rodine, vyvolá v nás údiv. Pekne sa tu však ukazuje, že vo svätej rodine sa v správnom pomere miešala sloboda s poslušnosťou. Dvanásťročný chlapec mal dovolené pridať sa k svojim rovesníkom a zostať počas putovania v ich spoločnosti. Rodičia ho čakali až na večer. To však, že sa večer neobjavil, nesúviselo so slobodou mladých ľudí, ale ako sa ukázalo neskôr, poukazovalo na osobitné poslanie Syna. Čím bližšie sa človek dostáva k Ježišovi, tým viac je vťahovaný do tajomstva jeho utrpenia. Amen.