Bratia a sestry!
V Mexickom Guadalupe je zázračný obraz Matky Božej. Zázračný kvôli jeho vzniku, ale aj pre jeho trvanie a pokračujúci zázrak: V oku P. Márie na obraze odborníci „našli“ osoby udalostí v dobe vzniku obrazu.
Udalosti podporujúce spásu, pokračujú až dodnes v rôznych podobách, ako ich Prozreteľnosť Božia posiela.
I nasledujúca udalosť (iste dosť známa), nám ponúka pohľad na Matku Máriu.
Keď boli počas 2. svet vojny Filipínske ostrovy obkľúčené vojnovým loďstvom, stalo sa, hneď po povele k príprave na boj, že jednému námorníkovi spadla do mora vesta. Hneď poprosil o dovolenie, aby ju mohol vyloviť, ale ho nedostal. No predsa skočil za ňou z výšky paluby do mora. Všetci si mysleli, že to „hral“, aby sa vyhol nebezpečenstvu boja. Ale on uchmatol vestu do zubov a mrštne sa vyšplhal na loď. No priestupok bol aj tak považovaný za hrubé porušenie vojenskej disciplíny. Postavený bol pred vojenský súd a odsúdený na niekoľko rokov tvrdého väzenia. Generál Dewey zodpovedný za rozsudok, sa ho opýtal: „Prosím vás, len mi povedzte, ako ste mohol urobiť takú hlúposť pre jednu vestu?“ Námorník mlčky vytiahol z vrecka vesty fotografiu, ukázal ju a pomaly so znateľnou úctou povedal: „Moja matka.“ Na palube chvíľu zavládlo ticho. Všetci pochopili. Generál - pristúpil k námorníkovi a podal mu ruku so slovami: „Námorník, ktorý nasadí život za svoju matku, obetuje ho aj za vlasť.“ Bol mu odpustený nielen trest, ba dostal aj povýšenie.
Mária – moja Matka, Cirkev – moja vlasť tu i v nebi. Aj tu na zemi i v nebi je Matka.. Istotou Kristových slov: „Hľa tvoja matka!“ – Jánovi – ktorý nás pod krížom zastupoval a v ktorom Ježiš videl svojich učeníkov.
Bratia a sestry!
Spozornime na niektoré kroky Máriinej cesty viery aj naša cesta sa jej má podobať... Tu na zemi s nádejou, že skončí pri nej – u Otca.
Prvý pohľad z reality zem.
Mária – dievča, jedna z mnohých. Kto v nej videl vyvolenú Stvoriteľom za svoju matku? Nič na vonkajší obdiv v duchu sveta...
Žije v ústraní, verná Božiemu slovu, v jednote s jeho zámermi, nevesta Jozefa, Matka Mesiáša, prijíma a nesie všetky následky hriechu - ťažkosti, útek, úzkosti, strach, bolesť (Betlehem, vyhnanstvo, hľadanie strateného...). Berie spoluúčasť s utrpením a smrťou Syna, prítomná pri jeho poslednom výdychu.
Hlboká vnútorná radosť zo zmŕtvychvstania akoby potom kontrastovala s túžbou – byť s Ním...
Túžba sa spĺňa v začínajúcej Cirkvi, keď prijíma Jeho vo sviatosti Eucharistie z rúk apoštola.
Druhý pohľad – do neba. Syn splnil: „Kde som ja, tam bude aj môj služobník.“ „Hľa služobnica Pána...“, čo veľmi vhodne pri vyhlásení vieroučnej pravdy o Nanebovzatí dopĺňa námestník Krista pápež Pius XII: „Patrilo sa, aby tá, ktorá sa dívala na svojho Syna na kríži, nastavila prvá hruď meču bolesti, od ktorého bola uchránená pri pôrode, hľadela na neho, aj keď sedí pri Otcovi. Patrilo sa, aby Božia Matka vlastnila to, čo má jej Syn, a aby ju celé stvorenie uctievalo ako Božiu Matku a služobnicu... je požehnaná Božia Matka spojená so svojím Božským Synom a má účasť na jeho osude.“
Bratia a sestry!
„Nanebovzatá je úplne doma, lebo z nej nevyšla vina, spôsobujúca utrpenie na svete.“
Čaká nás a vyzýva k úsiliu i pomáha, aby z nás nevychádzala žiadna vina spôsobujúca utrpenia, pohoršenia.
Jej materinská aktivita sa zvýrazňuje aj v rámci 100-ročnej Fatimskej výzvy k pokániu – teda zotrvať verne na ceste Kristovej: „Kajajte sa a verte evanjeliu!“
„Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás, aby sa Tvoja cesta stala známou na zemi...“
Máriiným nanebovzatím slávime sviatok oprávnenej kresťanskej nádeje.
Amen.