Bratia a sestry,
dnes pozorujeme, že v každej oblasti, či už v umení, športe a iných oblastiach, platí určité pravidlo. Kvôli úspechu musím mnohé veci zanechať, akoby príjemno pre mňa nejestvovalo. To, čo iní považujú za stredobod svojho života, to odmietam, aby som dosiahol žiadaný úspech, slávu, musím na sebe tvrdo pracovať. Nemôžem byť len pozorovateľom, ako to býva pri športových súťažiach.
A Kristus, čo robí v perspektíve vzkriesenia a večnej slávy? Ponúka pravidlo, životnú múdrosť: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba a nech ma nasleduje.“
Zaprieť v sebe to, čo je menej a prijať to, čo ponúka Boh. To znamená prijať večný život, vybrať si spolu s ním to, čo je cennejšie, hodnotnejšie...
Aj kresťan sa krstom stáva druhý Kristus – krst znamená „kristiť sa“, byť ako Kristus... Stáva sa Božím synom, stráca to, čo je menej, čo je ľudské a získava povýšenie na úroveň Božích synov...
Pôvodný Boží plán s človekom v raji bol tiež tento, ak obstojíš v skúške, získaš túto prirodzenosť. Čiže konaj a zmýšľaj ako ja, Tvoj Boh zmýšľam, aby si žil mojou silou, aby som žil v tebe, ale aj skrze teba – sleduj plán, ktorý mám s tebou.
Namáhaj sa v sebazapieraní, v poznávaní získavať blaženú nesmrteľnosť – cieľ života.
A položme si otázku: Azda aj prví rodičia Adam a Eva sa usilovali v raji o toto povýšenie formou sebazáporu? Áno, veď mali v skúške obstáť a zaprieť sa v spomínanej oblasti a nerobiť to, čo nechce Boh. Oni sa tiež usilovali o nesmrteľnosť, ktorá je charakteristická každej duši: Ako vieme, im sa do toho pomiešal pokušiteľ, zlý duch. Naviedol ich, aby neposlúchli zákon, ktorý bol vpísaný do ich sŕdc – ponúka im „lepšiu“ perspektívu: „Byť ako Boh“. A tak ich diablova perspektíva bez sebazáporu a námahy, nerešpektovania Božieho príkazu, zaradila na stranu Božieho protivníka, zlého ducha.
A Kristus, Boží Syn, druhá Božská osoba preto prichádza, aby dal príklad, ako pokračovať z beznádejného stavu, aby nás vlastným príkladom priviedol k Nebeskému Otcovi a ponúka jednoduchú cestu námahy, ktorá je v úsilí pracovať na sebe (s vôňou kríža).
Preto sa máme zapierať, lebo sa nachádzame v stave nelásky voči Bohu a z tejto nelásky pozorujeme vyrastajúce výhonky; to sú naše priestupky proti všetkému, čo je Božie – urážame sa, závidíme, hneváme sa, obviňujeme sa, nechceme niesť ťažkosti...
A či sa nemáme od teraz pousilovať, aby v každej rodine zavládlo športové úsilie namáhať sa proti týmto výhonkom nelásky? Obnovovať deň čo deň drobné motívy v našich rodinách deťom, napríklad, zrieknutie sa sladkosti v prospech brata preto, že si to Nebeský Otec praje? Obnoviť to, čo bolo v raji: Toto nesmiete, inak zomriete!
A čo nesmieme? Vidíme to v zrkadle Božieho slova, vo Svätom Písme: Máme sledovať, kde máme nedostatočnú lásku k Bohu a k blížnemu. Ako nám to pripomína terajší Svätý Otec, pápež František, aby sme postupným čítaním Božieho slova, Svätého Písma, zapierali toho starého človeka ovešaného výhonkami nelásky a vyznávali ich vo svätej spovedi kvôli tomu, že Boh je a miluje nás takých, akí sme...