Drahí bratia a sestry,
každý z nás má skúsenosť, že vo svojom živote nemohol zrealizovať svoje predstavy ako zamýšľal.
Podobne ako Panna Mária, keď sa zarazila nad slovami anjela a pýtala sa, ako sa to stane.“
Obe príhody – evanjeliové zvestovanie Panne Márii a predošlé starozákonne proroctvo kráľovi Dávidovi – sú prepojené. Kráľ Dávid chcel urobiť krásnu vec: postaviť chrám – “dom pre Pána“. Prichádza však prorok Nátan a oznamuje mu, že Pán nechce, aby staval. Dávid však neostal sklamaný, lež dostal nádherný prísľub: „Boh sám vybuduje dom tebe... Ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob a upevním jeho kráľovstvo naveky... Boh mu bude otcom a on bude jeho synom.“ Vieme, že Dávidov syn Šalamún postavil chrám. Lež na konci života odpadol od viery – a teda v nijakom význame nemohol byť Bohu synom. Šalamúnovo kráľovstvo sa po jeho smrti rozdelilo a o niekoľko storočí po dobytí Jeruzalema bol zničený aj chrám. Židia sa v Babylonskom zajatí často pýtali, či ostal Boh verný prísľubu danému Dávidovi o jeho večnom kráľovstve. No hoci oni tomu nerozumeli, Boh mal však všetky udalosti vo svojich rukách. A prostredníctvom prorokov udržoval nádej na vyplnenie prisľúbení. Boh chcel dokonale vyplniť tento prísľub v budúcnosti ponad všetko pochopenie. Evanjelium nehovorí o plánoch, ktoré mala Panna Mária, ale bola rozčarovaná, ako sa to stane. Ani po tejto správe jej nebola odhalená celá budúcnosť, vedela len to, čo jej zjavovali prorocké knihy Starého Zákona. Súhlasila s cestou, ktorú jej Boh ukázal a tak bol naplnený Boží plán: splnilo sa proroctvo dané Dávidovi ako i všetky ostatné proroctvá a tajomstvo skryté od vekov sa ukázalo. V Ježišovi Kristovi, ktorého anjel pri zvestovaní označil Veľkým a Synom Najvyššieho, sa spojil Dávidovský pôvod s Božím synovstvom, Jeruzalemský chrám ustúpil Božej stavbe – Cirkvi, a tomuto Kristovmu kráľovstvu skutočne nebude konca...
Bratia a sestry, Kniha prísloví nás učí: „Mnohé plány má človek v mysli, no je to na Pánovi, či sa uskutočnia.“ Človek mieni, Pán Boh mení... Pán Boh zasahuje do nášho života, a aj keď celkom nechápeme prečo mení naše plány, robí to pre naše dobro, v náš prospech. Realita života nám ukazuje, ako veľa toho ešte ostáva ukryté. Kresťan nie je človekom, ktorý už všetkému rozumie, ale akiste vie všetko to, čo je potrebné pre spásu. Pevne veríme, že Boh riadi svet a jeho dejiny a preto vo všetkom dôverujeme Pánovi. Dobrodružstvo duchovného života spočíva v tom, čo Boh pripravuje pre nás; to je vždy väčšie a krajšie ako to, čo by sme si priali my, veď Boh je väčší ako naše srdce. Svätci dokázali veľkodušne vstúpiť do tohto dobrodružstva s Pánom, v nádeji, že Boh má s nimi nádherný plán.
Najlepšie sa môžeme učiť dôverovať od Božej Matky, ktorá je zároveň Služobnica Pána, ktorá slová vyslovené pri Zvestovaní: “Nech sa mi stane podľa tvojho slova!“ vždy opakovala v nových momentoch jej života. Jej položenie nebolo ľahké: Ako ťažko sa musela cítiť voči tajomstvu svojho materstva pred Jozefom, s ktorým bola zasnúbená; s akou bolesťou znášala hľadanie príbytku, keď nebolo pre túto rodinu miesta; aké bremeno na ňu doliehalo, keď ľudia odmietli Krista až po kríž! Očakávala sa od nej úplná dôvera a ona verila, že Boh je verný svojmu slovu. Aké hlúpe môžu byť naše plány, tak ako keď som sa ja modlil, aby som získal srdce spolužiačky, no Pán mal pre mňa v zálohe sväté kňazstvo!
Život bez Božieho riadenia a ochrany by bol nezmyselný. To, čo má veriaci na rozdiel od neveriaceho, je blaživé vedomie, že nad všetkým je Boh, a ten sa nám v Kristovi ukázal ako skutočný Emanuel – Boh s nami. Počujte, čo Katarína Sienská adresovala tým, ktorí sú pohoršení a protestujú proti tomu, čo sa im deje: „Všetko prichádza z lásky, všetko je naplánované pre našu spásu; Boh nerobí nič bez toho, že by nemal toto na mysli.“ (KKC 313).