Ale, aj takto: kto čo hľadá, to nájde. Kto hľadá časné dobrá, ako titul, postavenie, dobrý zárobok, telesnú rozkoš... nájde ich, pravda, mnohokrát za cenu veľkej námahy, utrpenia… až nemôže spať. Pritom mu zdravý rozum hovorí, že telesnou smrťou všetko stratí. Jemu to neprekáža, lebo netúži, neverí v posmrtný život. Nevyrušuje ho, že týmto jeho spôsobom, mnohí okolo neho trpia. Príkladom je v dnešnom Evanjeliu kráľ Herodes.
Kto hľadá nadprirodzený život, tiež musí vykonať veľa obety, sebazáporu. Druhých nezotročuje. Rozmýšľa, ako druhému urobiť radosť, nadľahčiť mu v ťažkostiach jeho života. Zvlášť čo a ako robiť, aby nebol zatratený. Pritom nezabúda na seba. Pomocou Božích prostriedkov, na prvom mieste Božím slovom, formuje svoj duchovný život podľa Božej vôle. Tým druhým ukazuje a pomáha nájsť Boha v jeho Synovi už tu na zemi. Povzbudzujúcim príkladom sú pre nás Mudrci z ďalekého východu, dovtedy ako pohania. Primerane vzdelaní, bystrí, ale i odvážni, prv skúmali, čo je to za znamenie na oblohe. Nová hviezda, ktorú zatiaľ nevideli a ide pred nimi. Videli v tom nadprirodzený zásah a v ňom niekoho, kto má večnú moc a božstvo, lebo rozumom ho možno poznať zo stvorených vecí od stvorenia sveta (porov. Rim 1, 20). Vtedajší kultúrny svet očakával príchod niekoho, kto oslobodí ľudstvo zo všetkých jeho bied, a pretože podľa židovských proroctiev mal tento záchranca vyjsť z Judey, v ich knihách mohli čítať: „Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo je ho rúk“ (Ž 19, 2).
S odstupom dvetisíc rokov s obdivom pozeráme na týchto odvážnych mužov z Východu, ktorí pravdu nielen hľadali, ale sa za ňou aj dokázali pohnúť. Bola to vyše tisíc kilometrová cesta za hviezdou, za pravdou, za Mesiášom, za poznaním Boha. A Boh toto ich úsilie odmenil. Našli prisľúbeného Mesiáša a v ňom samého Božieho Syna. V zohnutých kolenách vyznávajú jeho božstvo a dávajú sa mu celí do služby. V zlate, celý svoj hmotný i duchovný majetok, v kadidle modlitieb svoju dôveru a odovzdanosť. Nakoniec v myrhe všetky svoje životné ťažkosti, bolesti, utrpenia, prenasledovania.
V skupinke ľudí sa jeden otec rodiny rozhovoril a povedal životnú skúsenosť. V našej rodine nebolo všetko v poriadku. Často bol medzi nami urážaný Pán Boh. Túžili sme po rodinnom pokoji. Do kostola sme chodili, spoločne sa modlili, sledovali v televízii duchovné programy, ale nešlo to. Až prišiel do farnosti nový kňaz. Homíliami sa k nám tak zvláštne prihováral, ako sme neboli zvyknutí. Po každý krát riešil nejaký rodinný problém. Pozvali sme ho k nám, či by nám nepomohol. A kňaz začal: “Na počiatku bolo slovo… (Jn 1, 1) a Božie „slovo má moc spasiť vaše duše (Jak 1, 21). Do rúk nám dal knižočku „Deň čo deň“ s prosbou, prečítať si jednu stranu textu na deň a pouvažovať, či takto žijem. Ak tak nerobím, či nežijem, potom aspoň v jednom skutku v ten deň sa opraviť. Dnes som vďačný Pánu Bohu lebo sa v mojej rodine všeličo zmenilo k lepšiemu. A nezávisle od otca, skoro podobne sa vyjadrila jeho dcéra.
Bratia a sestry, ešte raz. Kto nehľadá Boha – Pravdu, ten ho nikdy nenájde a bude v pekle sám po celú večnosť. Kto hľadá, ten ho nájde, lebo sám Boh mu vyjde v ústrety. Bude mať spoločenstvo s ním i so svätými v nebi v jeho pokoji, blaženosti po celú večnosť. A keďže Boha ešte naplno nevlastníme, je nutné denne ho hľadať skrze Božie slovo a uživotňovať ho. Rovnako príhovormi Sv. Otca pápeža Františka. Tiež skúsenosťami starších, udalosťami našich dní. To sú hviezdy, hviezdičky, ktoré nás privedú nie len k pozemským, ale k nebeským jasliam v nebi. Amen.