Milí bratia a sestry!
Keď prídu rodičia hlásiť krst dieťaťa, zvyknem sa ich opýtať: „Prečo chcete dať pokrstiť svoje dieťa?“ Odpovede sú rozličné. Niektorí hovoria: „V našej rodine je taká tradícia. My sme boli pokrstení, naši rodičia i starí rodičia. Preto chceme, aby aj naše dieťa bolo pokrstené.“ Iní chcú dať dieťa pokrstiť kvôli tomu, aby bolo zdravé. A nájdu sa aj takí, ktorí žiadajú krst pre dieťa kvôli tomu, aby neplakalo. V takýchto prípadoch je vhodná príležitosť poučiť ich v rámci krstnej náuky o význame a účinkoch sviatostného krstu. Chvála Bohu, že uvedomelejší kresťanskí rodičia povedia, že dávajú krstiť dieťa, aby sa zbavilo dedičného hriechu, stalo sa Božím dieťaťom a začlenilo sa do Cirkvi.
Bratia a sestry, dnes slávime sviatok Pánovho krstu. V evanjeliu od sv. Marka sme počuli, že Ján krstil v Jordáne. To ešte nebol sviatostný krst, ale krst pokánia. On sám to zdôraznil: „Po mne prichádza mocnejší ako som ja... Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“ Možno nás napadne otázka: Prečo sa Pán Ježiš, ktorý nemal ani dedičný hriech, ani žiadne osobné hriechy, dal Jánovi pokrstiť. Aj Jánovi to bolo divné a podľa evanjelistu sv. Matúša, Ján sa zdráhal. Aj to vyjadril: „‘Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?‘ Ježiš mu však povedal: ‚Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé‘“ (3, 14 – 15). Zrejme aj tu chcel Pán Ježiš plniť vôľu svojho Otca, a stať sa podobným ľuďom okrem hriechu. Nebeský Otec to hneď aj potvrdil slovami: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3, 17).
Jánov krst bol predobrazom sviatostného krstu, ktorý ustanovil Pán Ježiš, keď pred svojím vystúpením do neba povedal apoštolom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19). Dnes máme príležitosť oživiť si náuku o tejto prvej a najdôležitejšej sviatosti. Zvlášť si máme uvedomiť, že krst je celoživotný program, ktorý výstižne vyjadrujú krstné sľuby. V mene dieťaťa ich skladajú rodičia, krstní rodičia a k nim sa pripája aj celé cirkevné spoločenstvo. Ich obsahom je zrieknutie sa zlého ducha, jeho skutkov i pokušení. Vyznaním viery sa zaväzujeme žiť podľa tejto viery a osobným príkladom i dobrou výchovou privádzať deti k tejto viere. Ako sa to dá splniť v každodennom živote?
Rodičia piatich detí sú veriaci katolíci. Zabezpečili pre svoje deti krst. Doma sa im venujú nielen po prirodzenej stránke, ale vychovávajú ich vo viere pomocou katechézok. Staršie deti už boli aj na prvom svätom prijímaní. Najstarší Martin si každé ráno číta úryvky zo Starého zákona a snaží sa spoznanú pravdu uvádzať aj do skutkov. Pred dvoma rokmi táto rodina prežívala ťažkú skúšku. Raz v noci na sviatok Narodenia Panny Márie sa zobudili na to, že im horí strecha na dome. Všetci vybehli von, takže sa nikomu nič nestalo. Hasiči požiar uhasili, ale dom bol dosť poškodený. S Božou pomocou i s pomocou dobrých ľudí si domček postupne opravujú. Keď toho roku boli silné vetry, tie im poškodili štít domu. Rodičia boli z toho dosť deprimovaní, že zas ich postihlo nešťastie. Nato im šestnásťročný syn Martin povedal, že Noemi a Rút v Starom zákone tiež prežívali ťažké chvíle, keď Noemi stratila manžela i dvoch synov. Jeden z nich bol manželom Rút. Obidve dôverovali Pánu Bohu. Noemi sa vrátila z Moabskej krajiny do Judska a Rút išla s ňou. Za túto ich vernosť ich Pán požehnal, takže sa obidve dostali do Kristovho rodokmeňa. Martinových rodičov slová ich syna veľmi povzbudili. Ich náboženská výchova priniesla takéto ovocie.
Bratia a sestry, pápež František nás viackrát vyzval, aby sme si zistili dátum krstu a pripomínali sme si ho, lebo toto znovuzrodenie je pre nás dôležitejšie, ako deň telesného narodenia. Poznáme už dátum svojho krstu? A ako sa snažíme žiť podľa záväzkov, ktoré vyplývajú z tejto sviatosti? Vyhýbame sa pokušeniam a príležitostiam ku hriechu? Snažíme sa konať skutky viery a lásky? Určite sa môžeme s Božou pomocou zlepšiť, aby sme boli kresťanmi nielen podľa mena, ale aj skutkami. Amen.