Drahí bratia a sestry, bolo to krátko po nástupe do seminára, keď nám jeden z predstavených položil nasledujúcu otázku: Komu vďačíš za to, že si tu v seminári a pripravuješ sa na kňazské povolanie? Aj keď odpovede boli rôzne, predsa sa takmer všetky zhodovali: Je to Božie dielo, to on nás zavolal, ale predsa by sme sa nikdy nedostali na toto miesto, keby nebolo príkladu kňaza. Či už farára vo farnosti, alebo iného, pri ktorom sme si v duchu povedali: „Chcel by som byť ako on.“
Drahí priatelia, nielen v kňazstve, ale aj v iných profesiách to tak býva. Každý z nás potrebuje vzor, niekoho, kto ukáže alebo aj poradí ako sa má nejaká vec alebo nejaké povolanie alebo zamestnanie robiť.
V dnešných čítaniach z Božieho slova je vidieť niekoľko vzorov aj v oblasti vzťahu k Bohu. V prvom čítaní je mladý chlapec Samuel zaskočený tým, že počuje svoje meno. Keď sa situácia opakuje, nachádza dobrú radu u kňaza Héliho. On mu pomôže spoznať v tajomnom zvuku Boží hlas a poradí mu i krásnu odpoveď: „Hovor, Pane, tvoj sluha počúva.“
V evanjeliu zase Ján Krstiteľ ukáže na Ježiša so slovami: „Toto je on, Boží Baránok.“ Práve tieto slová pohnú dvoch jeho učeníkov, aby vykročili a preskúmali túto vec. Nakoniec sú to prví učeníci Pána Ježiša. A hneď na to vidíme, ako jeden z nich menom Ondrej sa stáva príkladom a impulzom aj pre svojho brata Šimona, ktorého privádza k Ježišovi.
Drahí bratia a sestry, aj my čo sme tu v Božom chráme sme si vieru nedali sami. Ona je Božím darom, ktorý sme si nezaslúžili. A predsa nám tento dar dal Boh každému cez nejakého človeka. Možno to boli naši rodičia, starí rodičia, kňaz, priatelia a známi, možno aj viacerí ľudia, ktorí boli pre nás dobrým vzorom a svojím životom i slovom ukázali na Pána Ježiša. Poďakujme preto najprv za nich, vyjadrime svoju vďačnosť za nich Pánovi, prosme aby ich požehnal a odmenil.
Zároveň si však chceme uvedomiť, že aj my máme byť takýmto prstom ukazujúcim správnym smerom. Zvlášť v našej rodine, napríklad svojím deťom či vnúčencom ale i kolegom, spolužiakom či susedom dávať dobrý príklad kresťanského života. Buďme možno tichým výkričníkom, že žiť pre skutočné duchovné hodnoty má zmysel.
Nemusíme vždy vidieť hneď výsledok. Niekedy si myslíme, že hádžeme hrach na stenu. A predsa niekedy aj po dlhšom čase Boh naše svedectvo použije a dotkne sa srdca človeka. Tak ako je u jednej mladej ženy, ktorá sa prihlásila na prípravu ku sviatostiam. Aj keď ju rodičia odmietli dať pokrstiť, stará mama ju v detstve vodila do kostola, učila ju modliť a vštepovala jej základné náboženské pravdy. Ako vyrastala, postupne sa od Pána Boha vzdialila, ale príklad babičky v nej zostal. Našla si chlapca z veriacej rodiny, mali svadbu v kostole a po nej sa rozhodla, že sa chce dať pokrstiť. Príklad veriacej starej mamy ale aj manžela sa prejavil aj po dlhšom čase.
A tak nech aj z nášho života ľudia vidia radosť, že sme našli Mesiáša. Že sa nám vo svojej dobrote dal nájsť a spoznať. Buďme vďačný, že sa o nás stará cez ľudí živej viery, ktorých máme okolo seba. A toto bohatstvo si nenechajme len pre seba, ale ponúknime svoje skromné sily a možnosti pre to, aby sa aj iní stali Ježišovými učeníkmi. Amen.