Obeta, obetovať sa je slovíčko, o ktorom mnohí hovoria „už sa nenosí“. Prečo? Pripomína nám to námahu, vzdávanie sa vlastných predstáv, potláča sa ním náš egoizmus a to sa nám nepáči. Doba, ktorú žijeme nám skôr ponúka pohodlie. Skôr narodení, ktorí toho v živote už niečo preskákali, prežili, by nám jasne a jednoducho povedali: Obeta, námaha patrí k životu, patrí ku každému dňu ako náš chlieb každodenný. To je život, život sa posúva k lepšiemu, dopredu vďaka obety.
Po ceste obety kráčali aj dvaja mladí, Jozef a Mária. Oni si uvedomovali už od začiatku svojho vzťahu, že obeta patrí k ich životu. Mali dosť jasno vo svojom živote, že aj Hospodin od nich žiada obetu, aby sa mu páčili, aby ho verne počúvali a poslúchali, čo sa dozvedeli zo Zákona. Jasným dôkazom ich obety a viery bola aj návšteva Jeruzalemského chrámu, ako sme to práve počuli: „Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očistenia, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: “Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky bude zasvätené Pánovi“.
Jozef s Máriou urobili prvý krok na ceste obetovania, aby splnili Zákon. Nebol to ich posledný krok v obetovaní, prišli domov a začal každodenný, bežný život, život výchovy, námahy a práce. Vedeli, že obeta patrí k ich životu a má zmysel, aby rástli, ako ľudia, ale hlavne, aby rástli vo obľube u Pána, oni aj syn, ktorého im zveril. Svedčí o tom aj dnešné Evanjelium: „Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.“ Kvôli čomu všetká tá námaha? Aby Ježiš dozrel do svojho povolania, poslania, ktoré mu zveril Nebeský Otec, ako nám to potvrdil aj sv. Pavol: „... aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu.“
Drahí bratia a sestry, pri krste máme obrad obetovania dieťaťa Pánovi. Môžeme povedať, že je to podobne, ako v prípade v Jeruzalemskom chráme s malým Ježiškom. Dal by Pán, aby sa táto podobnosť posúvala aj ďalej do života, aby sa aj o vašich deťoch mohlo povedať: Rastú a mocnejú, sú plní múdrosti, a Božia milosť je na nich. Mnohí by ste nám oponovali, že vy nie ste ako Jozef a Mária. Máte pravdu! Každý z nás sme originál, sme odlišní. Ale pri tomto nemôžeme zabudnúť, že všetci, tak ako aj Jozef s Máriou mali pri sebe Pána so svojou pomocou. Prosím, nezabudnite na túto realitu. Ani oni to nemali ľahké, nemusíme vypočítavať, ako sa namáhali, obetovali, ako každá zodpovedná rodina pri výchove svojich detí.
Milí rodičia, na dnešný sviatok obetovania Pána, ktorý je aj dňom zasvätených, chceme hlavne vás povzbudiť. Nezabúdajte na Pána, on je pri vás svojou milosťou, on vám dôveruje, daroval vám vzácny dar dieťaťa. Prosím vás, naučte, ukážte svoje deti aj vlastným príkladom, čo je to obeta, námaha, aby z nich vyrástli zrelé osobnosti, ktoré aj vďaka vám budú zodpovedne spĺňať svoje poslanie, ktoré im Boh daroval. Dal by Pán, aby z vašich deti raz boli dobrí a zodpovední manželia a ak to bude Božia vôľa, raz aj zasvätené osoby v Pánovej službe.