Milí bratia a sestry.
Mali sme možnosť mať účasť na liturgii slova dnešnej slávnosti. Vypočuli sme si prierez dejín spásy, ktoré riadi Boh. Obdivovali sme prejavy jeho lásky voči ľudstvu. Žasli sme nad tým, ako obdivuhodne prejavuje svoje milosrdenstvo. A čo človek? Aký je? Ako odpovedá na božie výzvy? Človek sa od Boha neustále odvracal, Boh ho však vytrvalo volal k sebe naspäť. Ponúkol uzavretie večnej zmluvy v Božom Služobníkovi, potomkovi Dávida. Božiemu ľudu sľúbil nové srdcia a nového ducha. V Ježišovi Kristovi svojom Synovi nám ukázal aké srdcia chce v nás nájsť. Kristovo srdce bolo naplnené láskou k nebeskému Otcovi natoľko, že pretrpel smrť na kríži. Apoštoli aj po trojročnej formácii sklamali, z Getsemanskej záhrady utiekli. Ani ženy, ktoré ho v nedeľné ráno chceli pomazať neprejavili dostatočnú vieru. V prázdnom hrobe sa ich zmocnila hrôza a strach. „A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli“ (Mk 16,1- 8). Báli sa, či ich apoštoli nevysmejú, báli sa, že im neuveria. Ľak žien vyznieva ako posvätná bázeň. Nečakali ani odvalený kameň, nečakali, že v hrobe bude živá bytosť, a že Ježišovo telo tam nebude. Okrem toho nečakali, že dostanú poverenie. Ešte totiž nechápali Písmo, že má stať z mŕtvych.
V živote sa neraz môžeme dostať do podobnej situácie, do pomykova, čo ďalej.
V januári sme prvýkrát slávili liturgickú spomienku blahoslaveného Titusa Zemana. On mal pred treťou výpravou cez rieku Moravu tiež strach. Strach však prekonal. Ako? Vierou v milujúceho Otca, ktorý nás neskúša nad naše sily. V podobnom rozpoložení potrebujeme Božiu pomoc. Potrebujeme svetlo pre myseľ a rozohriatie srdca pre našu vôľu, aby sme prekonali obavy z prenasledovania, zo smrti. Keď sa blahoslavený Titus Zeman dostal do tmy, prosil si o svetlo a Boh mu ho dal. Rozohrial mu aj srdce, aby dokázal premôcť strach a získať pokoj ako ovocie Ducha. Keď celebroval svätú omšu, v epištole čítal: „My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov“ (1.Jan 3,14). Položiť život za bratov. Titus toto Božie slovo pochopil ako Božiu vôľu, ktorá odstraňuje strach, lebo rozohrieva srdce. V evanjeliu čítal: „Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda...“ (Mt 10, 30-31).
Svätý Pavol v dnešnej epištole vyjadruje radostnú zvesť. „Ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť“ a „ste mŕtvi hriechu a žijete Boha v Kristovi Ježišovi“ (Rim 6,8;11).
Ježiš bol vzkriesený ako prvotina zosnulých. Na svojom vlastnom tele nám ukazuje oslávený stav, ktorý čaká všetkých ľudí, ktorí ostanú verní jeho učeniu a budú nasledovať Ježiša ako vzor osláveného človeka. Chceme ho nasledovať? Chceme túto radostnú zvesť o jeho zmŕtvychvstaní odovzdať našim blízkym a ľuďom, s ktorými sa stretávame?
Evanjelium dnešnej slávnosti veľkonočnej vigílie má otvorený koniec a tým nás vedie k tomu, aby sme sa my rozhodli ako ďalej. Nemôžeme nasledovať ani apoštolov, čo sa skryli, ani ženy, ktoré vo svojej bezradnosti nevedeli, čo robiť. Jedinou postavou, ktorú máme nasledovať je zmŕtvychvstalý Ježiš. On je vzor pre mladého človeka, ale aj pre zrelého muža, či ženu ako aj pre vetchého starca pred smrťou. Prorok Izaiáš nás posmeľuje: „Povediem slepých po ceste, ktorú nepoznajú, po neznámych chodníkoch ich odprevadím. Tmu pred nimi obrátim na svetlo a hrboľaté cesty na rovinu (Iz 42,16). Slepota i strach budú odstránené, keď uvidíme vzkrieseného Ježiša v Galilei. Blahoslavený Titus Zeman ho stretol v Božom slove pri svätej omši. Kde ho stretneme najbližšie my? To bude naša Galilea.
Dejiny sa opakujú. Nevieme, čo nás čaká. Akého pôvodu je náš strach? Bojíme sa poníženia, utrpenia a smrti. Možno sa bojíme aj stretnutia s Pánom pre naše minulé hriechy. Ježiš však tieto prekážky prekonal vďaka láske k nebeskému Otcovi a milosrdnej lásky nebeského Otca. Máme úžasné šťastie. Náš Vykupiteľ nám krvou na kríži zaplatil za naše hriechy. Sviatosťou pokánia nám ich zmýva a obnovuje naše priateľstvo s Otcom. Ďakujme mu za dar krstu, za dar sviatosti pokánia. Obnovme si pri tejto Veľkonočnej vigílii svoje krstné sľuby, úprimne sa zrieknime hriechu, diabla a jeho skutkov a obnovme si svoju vieru vo všemohúceho Boha Otca, Syna, Ducha Svätého i v Cirkev.
Dôležité je ohlasovať Pravdu, vhod i nevhod. To, či nám uveria, alebo nás vysmejú, to nie je dôležité. Hlásajte radostnú zvesť. Iďte do celého sveta. Kristus vstal z mŕtvych. Aleluja. Amen.