V mnohých krajoch sa hovorí, že máj je lásky čas. Akiste pre nás katolíkov ide najskôr o mesiac Panny Márie, no to neprotirečí tomu prvému konceptu, lebo Panna Mária, ktorá porodila nášho Spasiteľa aj naďalej nám z neba preukazuje lásku.
Láska viac ako vysnený ideál; je programom života kresťana, podľa výzvy Pána: „Ostaňte v mojej láske“ a podľa príkazu: „Milujte sa navzájom ako som ja miloval vás“, práve tak ako to dal svätý Augustín: „Miluj a rob, čo chceš!“
Vediac, že každú ľudskú lásku tu na zemi ohrozuje egoizmus, pýcha či ľahostajnosť, právom sa pýtame, ako zaručiť stálu prítomnosť lásky v našom živote. Kresťan však má kľúč k pokladu lásky: človek musí svoju lásku zachytiť o Lásku; o tú najväčšiu lásku, tú od Najsvätejšej Trojice. Boh až tak miloval svet, že dal svojho Jednorodeného Syna. Syn vyplnil vôľu Otca smrťou na kríži za nás, ako to vyjadril v svojej rozlúčkovej reči: Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. „Ľudskú lásku môže prehĺbiť a strážiť iba Láska, tá Láska, ktorá je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (J.P. II., List rodinám).
Z Božej nepodmienenej a nami nezaslúženej lásky (“agape“) sa ako slobodná odpoveď rodí naša nadprirodzená láska (“charitas“), ktorou človek zostáva v Jeho láske. Tá Božia je skutočne nezaslúžená - jej zvláštnosť je to, že, nie my sme milovali Boha, ale on miloval nás a Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. Naša ľudská láska je závislá na Božej láske. Človek miluje lebo sa mu tak od Boha dostáva ešte viac lásky. Boh nežiada milovať nezištne, veď sľubuje odmenu; lež to, čo žiada, je milovať z lásky k nemu. Láska k Bohu robí túto lásku neohraničenou a tým táto ľudská láska dosahuje podobnosť s Božou láskou. Preto máme milovať aj nepriateľov, od ktorých sa nám možno nikdy láska nevráti, z lásky k Bohu, ktorý dáva vychádzať slnku na dobrých aj na zlých. Ako vidíme, nadprirodzená láska pozdvihuje lásku priateľstva (“filia“), teda lásku medzi manželmi, bratmi či priateľmi, ktorá by inak bola motivovaná len prirodzenými putami previazanosti medzi ľuďmi. Ešte je aj iná láska, motivovaná vlastným dobrom: zmyslová láska (“eros“), ktorá pramení zo zmyslového cítenia a ako taká je orientuje človeka na seba samého. Človek je oboje, telesná i duchovná bytosť, preto aj táto láska môže patriť k ľudskej láske. Naše city sú silne ako veľká voda: z jej energie sa môže získať veľký osoh, ale ak nie je regulovaná, môže spôsobiť katastrofu. Preto zmyslová láska, aby bola opravdivo ľudská, musí byť podriadená láske priateľstva, ako je zasa tá podriadená nadprirodzenej láske. Iba tak sa oslobodí od deformujúceho vplyvu následkov dedičného hriechu. Zmyslová láska môže napríklad pomôcť znášať ťažkosti v manželstve.
Svet túži po láske, ale bez Krista ju nemôže mať. V modlitbe dňa sme prosili, aby Kristovo zmŕtvychvstanie, ktoré každoročne s radosťou slávime, sa stále viac prejavovalo v našich skutkoch. Kiež naši blížni spoznajú živého Krista medzi nami, Nevyčerpateľný prameň Božej lásky.