26. nedeľa v Cezročnom období rok „B“

Medzi pozoruhodné postavy Starého zákona patria proroci. Boh si ich v konkrétnom čase povolal, aby zvestovali jeho slovo.

Prvé čítanie, z knihy Numeri, nám bratia a sestry hovorí o ustanovení prorockého úradu. Mojžiš priviedol starších k stánku stretnutia aby „prevzali časť Ducha, ktorý na ňom spočíval“ a aby prevzali aj časť zodpovednosti a starostí o národ. Pán Boh pri stánku stretnutia odovzdáva prorockého ducha 70 mužom a dokonca prorocký duch spočinie aj na dvoch mužoch, ktorí ostali v tábore. Prorocký úrad sa neskôr odovzdával cez pomazanie alebo Boh jedinečným spôsobom zasiahol, kedy si povolal muža či ženu, aby sa stal prorokom.

A kde sú dnes proroci? Na Turíce sa naplnilo prorocké slovo vyslovené Joelom: „V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať“ (Sk 2, 17-18; Joel 3, 1-2). Týmto sa naplnilo proroctvo o prorockom ľude. Od tohto okamihu nepatrí prorokovanie len výnimočným osobnostiam a k mimoriadnym náboženským činnostiam, ale patrí všetkým Ježišovým učeníkom pre každodenný život v cirkvi. Skrze Ducha Svätého sme týmto prorockým ľudom aj my všetci, každý z nás môže prorokovať. V krste sú všetci kresťania pomazaní za prorokov. Naša prorocká úloha má rôzne aspekty. Prorokom je ten, kto svojím osobným spôsobom ohlasuje Boha. Každý je prorokom, ak vysloví jedinečné slová, ktoré Boh vložil len do jeho života. Každý človek má povedať o Bohu čosi, čo môže povedať iba on. Každý môže zviditeľniť nejaký Boží aspekt, ktorý len skrze neho môže zažiariť v tomto svete.

Každý pondelok sa stretám s mladými vo farnosti. Postupne rozoberáme rôzne témy. Jeden pondelok sme sa spoločne zamýšľali nad utrpením, nad tým, že vďaka Ježišovej smrti na kríži, sa môže utrpenie stať prostriedkom na posvätenie, získanie milostí. Akurát ten pondelok prišiel na stretnutie Jakub – študent, ktorý sa dlhšie odhodlával prísť na stretko. Na záver pridal osobný zážitok posledných dní. Pred troma mesiacmi pri športovaní nešťastne spadol na chrbát, že si vážne narazil stavec. Nepríjemná bolesť, dlhé zotavovanie, ho pripútali na lôžko. Mal čas na rozmýšľanie, čítanie a po pár dňoch siahol aj po svätom písme, ktoré od birmovky nečítal. Hoci kvôli úrazu musí opakovať ročník, toto utrpenie ho priviedlo bližšie k Bohu. Pravidelne sa modlí a číta si sväté písmo. Týmto osobným svedectvom veľmi oslovil mladých na stretku. Povedal tie „jedinečné“ slová o Bohu, ktorý konal v jeho živote.

Podstatou prorockej služby je rozpoznať Boží hlas. Podoba Božej reči je rozmanitá, keďže On komunikuje vždy s konkrétnym človekom jedinečným spôsobom. Nevyhnutný je pritom rozmer počúvania. Prekážka pre pôsobenie proroka môže spočívať v tom, že Pána nepustíme ku slovu. Existujú kresťania, ktorí sú v kontakte s Bohom tak „ukecaní“, že nedávajú Bohu žiadny priestor na hovorenie. Naša doba je veľmi hlučná. A to nemyslím len na zvuk vychádzajúci z reproduktorov, ale aj na všetky iné podnety, ktoré zahlcujú naše zmysly a tak nám znemožnia započuť Boží hlas a vnímať jeho konanie v našom živote.

Otváranie sa prorockému duchu môžeme vnímať v dvoch rovinách, ktoré nemožno od seba oddeliť: rovina konania a rovina slova. Nezriedka sa redukuje služba prorokovania len na slovo a zabúda sa na skutočnosť, že proroci sú zvestovateľmi Božieho slova celým svojím bytím. Ako niekto uverí slovu, ak jeho zvestovateľ žije v protiklade s ním? Preto nevyhnutnou prípravou na službu prorokovania tvorí živý vzťah s Pánom, každodenná osobná komunikácia s ním, aktívna účasť na živote spoločenstva Cirkvi a predovšetkým každodenné čítanie Svätého písma. Týmto dialógom s Majstrom Ježišom sa stávame „Božími mužmi“ a „Božími ženami“, ktorí poznajú hlas svojho Pána.
Prosme Pána aj pri dnešnej svätej omši, aby nás posilnil v našom prorockom poslaní, ktoré sme dostalo pri krste.