Keď pápež František navštívil v januári tohto roku Peru, v jednom príhovore zacitoval staré africké príslovie: "Tí mladí kráčajú rýchlo – a majú to tak robiť – ale iba tí starí poznajú cestu".
Táto múdrosť nám hovorí o tom, že mladí sú rýchli, kreatívni, podnikaví, ale veľakrát v živote sa stratia, zablúdia a sami nedokážu znovu objaviť správny smer a cestu k správnemu cieľu.
A sv. Bernard má túto myšlienku: "Keď si človek zvolí za vodcu svojho života seba samého, zvolí si somára."
Aj my sme niekedy v pozícii zatúlaných ovečiek, ľudí vo vyhnanstve bez Nebeského Otca, alebo v pozícii slepého Bartimeja. Potrebujeme Pána Ježiša, potrebujeme kňazov, potrebujeme znovu dobre vidieť, a to znamená neveriť len sebe, vlastnému rozumu a vlastným silám, ale uveriť Pánovi, ktorý nám navracia duchovný zrak, aby sme znovu mali pred sebou správnu cestu a správny cieľ. Vyžaduje si to našu pevnú a odvážnu vieru, aby sme ako Bartimej „odhodili plášť“, čo znamená oslobodiť sa od naviazaností, zaslepeností a žiadostivostí a prišli k Pánovi a vyjadrili mu s pokorou, ale aj s jasnosťou: „Pane, túžim, chcem vidieť!“
Akou tragédiou sú ľudia, ktorí nechcú vidieť, ktorí sa nechcú dozvedieť, či žijú správne, či idú správnou cestou, či to, čo robia, už nie je v rozpore s Božími alebo cirkevnými príkazmi.
Akou veľkou pomocou sú kňazi, ktorí napriek tomu, že sami majú slabosti, majú od Pána Ježiša moc uzdravovať a viesť druhých, ktorí majú súcit s nevedomými a blúdiacimi. Mať kňaza – stáleho spovedníka, mať duchovného vodcu je veľká Božia milosť a veľká pomoc.
O Bartimejovi sme počuli v závere Evanjelia, že keď začal vidieť, hneď nasledoval Pána. Je nám príkladom v tom, aby sme neodkladali v konaní podľa Božej vôle, ktorú spoznáme, aby sme využili príležitosti na konanie dobra a aby sme nepochybovali nikdy o tom, žeby nasledovanie Pána bolo pre nás nevýhodné alebo príliš náročné.
O niekoľko dní budeme mať slávnosť Všetkých svätých. Sú to všetci tí, ktorí prišli k cieľu, aj keď mnohí z nich vo svojom živote veľmi blúdili. Naučme sa od nich nespoliehať sa len na seba, vedieť prekonávať životné prekážky a nedať sa znechutiť, nasledovať Pána pomocou tých, ktorým Pán dal osobitnú kňazskú moc a múdrosť.
Svätá Terézia píše, že pokorné uznanie našej vlastnej hriešnosti a prijatie Božieho milosrdenstva je začiatkom rastu ku svätosti. Snažme sa cez Božie slovo, ktoré nám kňazi sprostredkujú a cez sviatosti aj Božiu moc, stávať sa vidiacimi, ktorí nasledujú bez výhrad svojho Pána.