Keď sa v marci 1811 cisárovnej Márii Lujze, žene Napoleona, malo narodiť prvé dieťa, celá Paríž ale aj Francúzsko čakalo s napätím na túto udalosť. Do sídla cisára prichádzali kniežatá, šľachtici a dvorné dámy, ktoré boli pripravené slúžiť matke aj dieťaťu. Prichystali dve postieľky – jednu modrú, keby sa narodil chlapec a jednu ružovú, ak by to bolo dievča. Mesto Paríž darovalo kolísku z čistého zlata a slonoviny. Výbavička pre dieťa stála 300 000 frankov. Po dlhom čakaní oznámili cisárovi, že sa mu narodil syn. Napoleon plný radosti, že má následníka trónu, nariadil mohutné oslavy – 101 delových sálv. Chlapec dostal ako hračku zlatú korunku a vystavali mu krásne sídlo, kde mal bývať. Onedlho však prišiel pád cisára a jeho porážka a cisárov syn niesol údel svojho otca. Nikdy sa nedostal na svoje panstvo a zomrel mladý na tuberkulózu.
Keď sa pred viac ako 2000 rokmi mal narodiť Ježiš, Boží Syn, záchranca a Spasiteľ sveta, Jeruzalem aj jeho okolie žilo svojím životom. Žiadna príprava paláca, žiadni veľmoži, nijaká zlatá kolíska ani koruna. Jediní, ktorí sa pripravujú na jeho narodenie, sú Mária s Jozefom a pretože sú veľmi chudobní, musia sa utiahnuť do jaskyne určenej pre zvieratá. V rámci možností pripravia všetko pre narodenie Dieťaťa a potom sa veľmi tešia keď prichádza na svet. Mária ho zabalí do plienok a uloží do jasieľ.
Drahí bratia a sestry, tento príbeh, ktorý sme počuli v evanjeliu, je nám veľmi dobre známy. Jednoduchosť a chudobu nám pripomína i Betlehem, ktorý isto máme doma. Málokedy sa však zamyslíme hlbšie nad týmto tajomstvom Božieho príchodu medzi nás. Aj my sa niekedy podobáme ľuďom, ktorých viac zaujímajú zlaté kolísky, šoubiznis, oslavujeme celebrity a napodobňujeme ich spôsoby. Aj Vianoce sú pre nás plné zhonu a zlatého lesku – jedla, darčekov a osláv, až napokon podobne ako Jeruzalemčania ani nepostrehneme, že niekto dôležitý prišiel medzi nás.
Táto noc nás pozýva do ticha. Vianoce nás pozývajú niekde ďalej od obrazoviek a bohato prestretého stola. Pozývajú nás do ticha a samoty s Bohom. Ak sa chceme stretnúť s Bohom, ak chceme, aby sa narodil v našom srdci, potrebujeme ticho. K tomuto tichu nás pozývajú Jozef a Mária. Ich radosť z narodenia je tichá a vnútorná, sv. Písmo nespomína nijaké ich slová, len o Márii píše že zachovávala to, čo sa hovorilo o Ježiškovi, vo svojom srdci. Podľa ich vzoru si teda chceme nájsť čas na tichú adoráciu v chráme, na modlitbu za zavretými dverami, na meditáciu nad sv. Písmom. Jozef a Mária nás učia aj tichému spolunažívaniu, nie, to nie je tichá domácnosť. Je to láskyplné mlčanie, veď tí, ktorí sa majú radi, nepotrebujú mnoho slov. Krásne pozvanie aj pre nás pre tento vianočný čas.
Vianočný príbeh nám hovorí aj o pastieroch. Je to príklad statočných ľudí, ktorí nespia, ale strážia ovečky. Sú to ľudia na okraji, ale predsa tak vzácni v tom, že si verne plnia svoje povinnosti. Práve vďaka tomu, že bdejú, počujú hlas anjelov a môžu sa stretnúť s Bohom. Ak snívame o veľkých veciach je to fajn, ale ešte viac je dobre si plniť aj malé zverené úlohy – v rodine, v škole, v práci, vo farnosti. Vianoční pastieri nám môžu pomôcť robiť tieto malé veci s väčšou radosťou a z lásky.
A napokon sú tu anjeli. Práve oni počas celej doby pred narodením ako aj po ňom hrajú veľkú úlohu. Oznamujú Božiu vôľu, posmeľujú Máriu, Jozefa, pastierov. Chvália Boha a hovoria o jeho sláve. My vieme, že anjeli sú iní ako my, sú to duchovné bytosti. Ich meno však značí skôr ich poslanie: angeloi – znamená poslovia. A takými sa môžeme a máme stať aj my – Božími poslami a pomocníkmi pre iných. Aké by to boli Vianoce, ak by sme si duchovnú radosť zo stretnutia nechali len pre seba? Veľa ľudí okolo nás nikdy nepočulo o Kristovi, nikdy nezakúsilo bezpodmienečnú lásku a prijatie. Môžeme byť pre nich „anjelmi“, keď im povieme o Božej vôli, keď vydáme svedectvo o jeho dobrote, keď ich posmelíme a povzbudíme v dobrom.
Bratia a sestry, lesk a sláva kráľovských dvorov a kráľovských detí rýchlo zapadá, tak ako kedysi tak aj dnes. Skromné jasličky však stále zostávajú pre nás veľkým povzbudením. Boh, ktorý si vybral chudobu, aby nám bol blízko, sa chce s nami stretnúť aj počas týchto Vianoc. Prajem všetkým nám, aby sme mu dovolili, aby sa nás dotkol, v tichu, v každodenných povinnostiach aj v službe pre ľudí. Požehnané Vianoce.