Milé deti, mladí, rodiny, bratia a sestry.
V roku 1917 sa Joseph Baermann Strauss, architekt, začal zaoberať myšlienkou stavby obrovského mosta ponad kalifornskú úžinu. Jeho nápad aj odborníci považovali za bláznovstvo, veď brehy sú príliš vzdialené, pôda pohyblivá, voda hlboká a vlny vysoké... Most sa stal dlhodobým cieľom architekta. Keď ho odmietli prvý raz, odmlčal sa, avšak o to usilovnejšie pripravoval návrh celej stavby. V roku 1920 opäť návrh – nič. Strauss sa nevzdal. Nebol to hocijaký inžinier, zvládal komplikované stavby, ovládal nové technológie. Napriek nebezpečenstvu zemetrasenia v tejto oblasti vedel, že ak bude konštrukcia z najlepšej ocele zavesená na pružných pilieroch, most prežije aj zemetrasenie. Svojho sna sa nevzdal a 5. januára 1933 sa most Golden Gate začal stavať. O štyri roky neskôr bol most otvorený. Strauss sa nesmierne radoval. Dokončil most, ktorý stál 33 miliónov dolárov, meria 2742 metrov a spája diaľnicu medzi San Franciscom a Marine Counties. Denne po ňom prejde asi 150 000 áut.
Akú vzdialenosť musel prekonať Boh, aby opäť spojil dva brehy, po udalostiach prvého hriechu človeka naoko neprepojiteľné – nebo a zem, Boha a človeka? Boh sa stal dieťaťom, vzal na seba podobu a prirodzenosť človeka... Aby sme my mohli dostať hodnosť Božích detí.
Apoštol Ján volá s neskrývanou radosťou, keď ohlasuje vo svojom Prológu veľký zázrak: Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Druhá božská osoba, Boží Syn si vzal telo, aby vybudoval most, ktorým nás Boh berie k sebe: Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi... A apoštol Ján sa opäť raduje: 1 Jn 3, 1 Milovaní, pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: Voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme.
To, čo bolo predtým nepredstaviteľné a nemožné, Ježiš urobil skutočným. Každý z nás vďaka Ježišovmu príchodu na svet, vďaka jeho vykupiteľskej smrti a zmŕtvychvstaniu, vďaka jeho daru spásy môže opäť nazývať Božím milovaným synom, Božou milovanou dcérou. Aj my sa tešíme dnes nanovo z tohto veľkého daru, zázraku. Voláme so žalmistom, že náš Boh je dobrý Boh: rozpamätal sa na svoju dobrotu... a sme vyzvaní do chvály a jasania pred týmto tajomstvom, nepochopiteľným darom. Áno, v úžase a rozjímaní pri pohľade na dieťa v jasliach sa má v našom srdci rozjasať chvála a jasot: Na chválu Božiu jasaj celá zem, plesajte, radujte sa... jasajte pred tvárou Kráľa a Pána. Toto je radostná zvesť Vianoc, ktorú ohlasovali anjeli, ktorá zaznieva nám, a ktorú my chceme ďalej hlásať...
A ako sa táto veľká udalosť odzrkadlí v našich životoch? My, vykúpené deti Boha, sa tak nielen voláme. Sme povolaní aj žiť ako Božie deti. Stať sa nimi. Nechať Ježiša žiť v nás. Toho, ktorý vybudoval most medzi človekom. A aké to prináša ovocie? Odpoveďou môže byť aj tento príbeh o múdrom tesárovi:
Dvaja bratia, ktorí žili vedľa seba na farme, sa pohádali. Po štyridsiatich rokoch, čo takto vedľa seba hospodárili, delili sa o stroje, pracovnú silu a materiál a používali všetko podľa toho, ako kto potreboval, to bol prvý vážny konflikt, kvôli ktorému sa ich spolupráca rozpadla. Začalo to malým nedorozumením, potom sa z toho vyvinula hádka, nakoniec si vymenili niekoľko tvrdých slov a potom nasledovali týždne ticha.
Jedno ráno niekto zaklopal na dvere staršieho brata. Za dverami stál muž s tesárskym náradím. „Hľadám prácu na niekoľko dní. Nemáš niečo, s čím by som ti mohol pomôcť?“, povedal.
„Áno, mám pre teba prácu“, odpovedal brat. „Pozri sa na ten potok pri tamtej farme. Je to farma môjho suseda, vlastne je to môj brat. Ešte pred týždňom na tom mieste bola lúka, ale on potom uvoľnil hrádzu a teraz..., teraz je tu ten potok. Určite to urobil, aby ma naštval, ale ja mu ukážem. Vidíš tú hromadu dreva pri stodole? Chcem, aby si mi postavil plot vysoký vyše dvoch metrov, aby som sa už nikdy nemusel dívať na jeho pozemok, do jeho tváre...
Tesár povedal: „Myslím, že tomu rozumiem. Ukáž mi, kde máš klince a ja to pre teba urobím“.
Starší brat musel na celý deň odísť do mesta. Pomohol tesárovi pripraviť materiál a potom vyrazil. Tesár celý deň tvrdo pracoval, vymeriaval, rezal a zatĺkal. Keď sa farmár pri západe slnka vrátil, tesár práve skončil. K svojmu veľkému údivu tam nestál žiaden plot, ale most. Most, ktorý spájal oba brehy potoka. Bol naozaj dobre postavený. Sused, farmárov mladší brat, prechádzal most s natiahnutou rukou. „Si naozaj dobrý priateľ, keď si nechal postaviť tento most po tom všetkom, čo som ti povedal a urobil...“ Obaja bratia sa stretli uprostred mosta a podali si ruky. Keď sa obrátili, tesár zbieral svoje náradie do brašne. „Počkaj, zostaň ešte niekoľko dní. Ak chceš, mám pre teba ešte inú prácu,“ povedal starší brat. „Rád by som zostal“, odpovedal tesár, „ale mám postaviť ešte mnoho takýchto mostov.“
Aké bude ovocie týchto vianočných sviatkov? Akú zmenu prinesú do môjho života?
Pane, ďakujem ti, že si preklenul vzdialenosť, ktorá ma hriechom od teba delila. Chválim ťa za tvoje vtelenie, narodenie, smrť a zmŕtvychvstanie, Chválim ťa za dar spásy. Chcem ťa prijať nanovo do svojho života a žiť ako Tvoje dieťa. Verím, že mi dáš silu preklenúť všetky priepasti, ktoré stoja medzi mnou a tebou, ale aj medzi mnou a mojimi bratmi a sestrami. Daruj nám, Pane, bohaté ovocie tohtoročných sviatkov Tvojho narodenia. Amen.