Milí bratia a sestry,
pri krste Pána Ježiša v Jordáne sa zjavuje celá Najsvätejšia Trojica: Je tu prítomný Boží Syn, nad ktorým sa vznáša Duch Svätý v podobe holubice a z neba zaznieva hlas Nebeského Otca: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“.
Čím si zaslúžil Pán Ježiš ako človek túto obľubu? Predovšetkým poslušnosťou Otcovi. On sám neskôr povedal: „Mojím, pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal“ (Jn 4, 34). Ježiš nepodľahol žiadnemu pokušeniu diabla a nedopustil sa ani najmenšieho všedného hriechu. Pre nás – hriešnikov ustanovil sviatosť krstu, keď povedal apoštolom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19).
Teda aj pri našom krste bola prítomná Najsvätejšia Trojica. Aj nad nami zaznel hlas Nebeského Otca: „Ty si môj milovaný syn, moja milovaná dcéra, v tebe mám zaľúbenie.“
Toto zaľúbenie si máme udržiavať verným spĺňaním krstných sľubov, ktoré od nás vyžadujú zrieknuť sa zlého ducha, jeho skutkov, všetkých jeho pokušení a žiť podľa katolíckeho vierovyznania. Je to celoživotné úsilie.
Niekedy podceníme diablove pokušenia a vyjednávame s ním. Tu si treba pripomenúť príslovie: podaj diablovi prst, stiahne ťa celého. Pekne to vyjadruje známa slovenská ľudová rozprávka O človeku, čo nikdy nehrešil.
V jednej dedinke býval veľmi chudobný, ale pritom statočný a pobožný človek. Hoci už bol šedivý ako holub, predsa ešte nikdy v živote nezhrešil, nikomu neublížil ani najmenším slovom, nikoho neukrivdil. I mrzelo to čerta. Raz mu prišiel do izby a hneď začal: „Od tvojho narodenia neprestajne chodím za tebou, a ešte ani raz som ťa nepristihol pri hriechu. Teraz vyvoľ si, čo chceš: alebo zabiješ človeka, alebo sa budeš rúhať Bohu, alebo sa opiješ. Z tých troch hriechov, chceš-nechceš, jeden urobiť musíš! Zajtra zase prídem, aby som počul, ktorý si si vyvolil.“
Starký uvažoval: „Človeka zabiť? To by bol veľký hriech! Veď cez celý život som nikomu neublížil, ani najmenšiemu dieťaťu, ani len maličkým prstom som sa nikoho nedotkol – a teraz odrazu človeka zabiť? Z toho nebude nič! Pánu Bohu sa rúhať, aj to by bol veľký hriech! Veď od mojej mladosti som sa chránil aj ľuďom povedať zlé slovo, a teraz na moje staré kolená by som sa mal rúhať Pánu Bohu? Ani to neurobím! Opiť sa? Hm, to by azda bol najmenší hriech, veď s tým nikomu neublížim! Čože. Opijem sa, prídem domov, vyspím sa a mám pred čertom pokoj!“
Takto premýšľal statočný človek. Vstal od stola, šiel do hostinca, a opil sa. Keď prišiel domov, hneď sa rozkričal. Na nešťastie sa rozplakalo malé vnúčatko a on ho chcel udrieť po chrbte – udrel ho po hlave tak, že hneď na večnosť onemelo. Nato pospomínal paroma i čerta, ba i svätých a rúhal sa aj Bohu.
Brat, sestra, chráňme sa každého hriechu. Ak však napriek dobrej snahe upadneme, využime sviatosť pokánia, ktorá je „reparátom krstu“, aby sme znovu nadobudli obľubu u Nebeského Otca.