4. nedeľa v Cezročnom období rok „C“

Viacerí sa už zaoberali myšlienkou, čo keby Pán Ježiš tak ako kedysi prišiel v 21. storočí na tento svet. A väčšina z tých, ktorí takto uvažujú, napokon doznajú, že keby dnes prišiel ako človek, tiež by ho pravdepodobne mnohí neprijali. Tak ako vtedy vstali a vyhnali ho z mesta, tak by tomu urobili aj dnes.

Pán si bol vedomý ako sa voči nemu zachovajú. Už vtedy povedal, že ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Tak sa prirovnal k prorokom, z ktorých ani jeden nemal ľahký život medzi svojimi súčasníkmi.

Kto to boli tí proroci? Úlohou proroka nebolo v prvom rade predpovedať budúcnosť, ale skôr oznámiť ľuďom to, čo si praje Boh. Jeremiáš, Ján Krstiteľ a vôbec všetci proroci boli poslaní oznámiť Božiu vôľu pre prítomnosť. Až z toho, ako sa ľudia voči Božej vôli zachovali, vyplývalo predpovedanie budúcnosti: buď šťastnej, ak plnili ľudia Božiu vôľu, alebo nešťastnej, ak ju odmietali.

Prorok v nezhode s chuťou a predstavou ľudí bol odmietaný. Ale ani odmietnutie proroka nie je prehrou pravdy; Božie mlyny melú pomaly ale isto; posledné slovo má Boh.

Aj dnes dáva Pán Boh poznať svoju vôľu cez ľudí a preto i dnes existuje prorocké poslanie. Hoci Božia vôľa vždy sleduje naše dobro, stretáva sa s odporom, keďže svet je poznačený hriechom. Kto chce byť skutočným kresťanom, musí rátať aj s odporom, ako hovorí Pán: „Mňa prenasledovali, budú aj vás.“

Prorocké poslanie majú osobitne zasvätení Bohu a máme medzi nimi mnohé hrdinské vzory. Dovoľte mi pripomenúť vám ľudí, ktorých pápeži v nedávnej dobe povýšili nám Slovákom na slávu oltára: biskupi Vasiľ Hopko a Peter Gojdič, kňaz Dominik Trčka a don Titus Zeman, sestra Zdenka a Anka Kolesárová. Aj mnohí ďalší vydržali prenasledovanie a požívajú slávu neba. Je tu stále však ešte jedna oblasť, kde mnohí z vás máte prorocké poslanie: je to prorocká úloha rodiča vo vzťahu k svojim deťom.

I predkladanie Božej vôle svojim deťom neraz prinesie konflikt. Otec bude proti synovi a syn proti otcovi. Nevzdávajte sa však preto svojej úlohy vo výchove. Predstavte si matku, ktorá vidí, že jej dieťatko nedopatrením vzalo do ruky ostrý nôž. Určite sa bude snažiť mu ho opatrne vziať, nech by dieťatko akokoľvek vyjadrovalo nevôľu. Robí tak preto, lebo chce jeho dobro. Tak dobrý kresťanský rodič vie, že každé vzdialenie sa od Božej vôle vystavuje dieťa nebezpečenstvu, že si pokazí život a zatratí dušu. Dbajme však na jedno: nech je to aj pri napomínaní láska, ktorá nás k tomu vedie. Ten rodič má rád svoje dieťa, snaží sa naučiť ho zodpovedne brať život pred Božou tvárou, skôr ako mu všetko dovolí.

Nejeden prorok si takto sťažoval pred Pánom: „Tvoje slovo, Pane, prináša mi len potupu.“ Niekedy to takto prežívame aj my, keď sa držíme Božej vôle. Nech nás však povzbudí to, čo bolo povedané prorokovi Jeremiášovi: „Ja som s tebou.“