Veľký piatok

V apríli 1865 bola rakva s mŕtvym telom amerického prezidenta Lincolna vystavená verejnosti v Clevelande v štáte Ohio. Pozostatky zavraždeného prezidenta slávnostne previezli z Washingthonu do mesta Springfield v štate Illinois, kde bol pochovaný.

V druhom rade ľudí, ktorí prechádzali okolo rakvy, sa nachádzala aj istá černoška so svojím malým synom. Keď sa obaja dostali k otvorenej rakve, žena zodvihla dieťa a pošepla mu: „Pozri sa dobre, miláčik môj. Tento človek zomrel za teba.“

To, čo povedala táto černoška svojmu dieťaťu, môže povedať o Ježišovi každá matka svojmu dieťaťu.

Toto nám chce dnes po vypočutí pašií povedať Boh – Otec ako dieťaťu. Každému jednému z nás. „Dnes som zomrel za teba.“ Obetoval som sa a podstúpil potupnú smrť, aby som ti ukázal, že život kresťana bez kríža, výsmechu a potupy nemá na tejto zemi správny smer. Ak sa v tvojom živote nenachádza kríž, ak máš snahu zbaviť sa ho, si jedným z tých, ktorí sa Kristovi na krížovej ceste obracajú chrbtom. Pri výchove človeka sa snažíme o to, aby vychovávaný mal všetko a ničím netrpel. No toto nie je cesta kresťana. Kristus nám ukazuje, že dôležité je naučiť toho druhého niesť svoj kríž a pomáhať mu pri nesení toho kríža, neopúšťať ho. Ak sa dnes niekomu nedarí vo vzťahu tak sme tí, ktorí ich podporujú radami, modlitbami i vzájomnou pomocou? Alebo im povieme – trápiť sa, aj ja ako podporovateľ vzťahu som už rezignoval, rozíďte sa! To nemá zmysel. Učiť dieťa niesť isté maličké kríže, učiť ho zapierať sa či vydávať námahu? To radšej nie lebo treba počúvať plač, fňukanie prípadne rozmýšľať ako ho motivovať! To je ťažké a veľmi náročné, uľahčime si! Alebo máme v rodine potomstvo chlapčeka a dievčatko to stačí, lebo viac detí stojí veľa námahy, práce i peňazí?! A tak sa v manželskom živote utiekame k prostriedkom, ktoré bránia nielen vzniku nového života, ale hlavne bránime Kristovi, aby prebýval, požehnával a posväcoval manželský zväzok a pomáhal tak pri nesení istých rodinných námah. Vydať určitú snahu a námahu spoznávať sa pred sobášom čisto a úprimne, aby ma Ježiš mohol požehnať vo sviatostnom manželstve?! Alebo vyhoviem žiadostivosti tela lebo sa musíme aj takto spoznať či sa k sebe hodíme?! No toto všetko je falošná a sebecká láska, na základe ktorej by ani Kristus nevystúpil na drevo kríža. Nebol by vstúpil ani do Getsemanskej záhrady. Neprijal a nezniesol by výsmech, opľutie, bičovanie. Nezobral by na plecia ťažký kríž a nenechal by sa pribiť na toto drevo, ak by nemal vedomie, že plní vôľu svojho Otca a učí človeka láske, ktorá sa neotáča Bohu i človeku chrbtom a nie je sebecká.

„Pozri sa dobre, miláčik môj. Dnes Boh zomrel za teba.“

Toto dnes adresuje Boh každému božiemu dieťaťu v tomto chráme. Len preto, aby ti ukázal, aká je pre spásu človeka potrebná obetavá láska. Láska, ktorá vyslobodzuje človeka z otroctva hriechu.

Drahí bratia a sestry, len skutoční hrdinovia, ako Ježiš či Lincoln, píšu inú históriu. Učia nás, že podujať sa na zápas so zlom nesie so sebou osobnú námahu a utrpenie, ba aj stratu vlastného života.

Boh sa ťa dnes preto pýta: „Miláčik môj, akú formu hriechu chceš už dnes z lásky k Bohu odstrániť zo svojho života s vedomím, že ťa to bude stáť nejakú námahu i obetu?“ Boh stojí pri tebe, len vytrvaj!