Brat, sestra!
Viete, že každý z nás tu prítomných, čo sa týka našej minulosti, iste máme v pamäti osobitne živé spomienky na presné skutočnosti. Napr. na nejakého človeka, situáciu, deň, udalosť a podobne. Osobne ja v súvise s dnešným sviatočným dňom „Božieho Tela a Krvi“ som si v týchto dňoch rekonštruoval čo všetko vplývalo a kto – počas môjho detstva a mladosti – vplýval na moju vieru v Eucharistického Krista…
Už pred asi 5 rokmi som prišiel na to, o čom som sa s niekým z vás už podelil, že totiž práve v roku môjho prvého sv. prijímania, (bol som druhákom), som prvý raz prišiel na myšlienku, že sa stanem kňazom. A to pri pohľade na miestneho p. farára, ako slúžil sv. omšu. Bolo to, ako si pamätám, v niektorom všednom dni týždňa.
Svoje urobilo, môžem potvrdiť, aj historická udalosť z poľských dejín, o ktorej som čítal počas môjho detstva v ktoromsi starom Svätovojtešskom kalendári. (Mám v pláne nájsť ten kalendár a si ten text aj prekopírovať).
V skratke:
Šlo, ako si to pamätám, o nájazd švédskych vojsk do Poľska, v tom a v tom storočí. Obyvatelia konkrétneho hradu či zámku sa na to so strachom pripravovali. Syn majiteľa tohto ´panstva´– cca 8 ročný chlapec si, keď nastalo už zúrivé obliehanie, vzal na starosť záchranu monštrancie s Eucharistickým Kristom. A to z kaplnky, ktorá bola pevnou súčasťou ich domu a ich času, zvlášť účasťou na každodennej sv. omši. Nepamätám si už, čo sa stalo s jeho príbuznými a s kňazom, ktorý mal kaplnku i duchovnú službu v nej na starosti. Chlapec otvoril na chóre kaplnky tajný vchod do zamurovanej skrýše s vetraním, ktorá bola určená na možné ukrytie jeho rodiny a služobníctva. Monštranciu položil na dubovú policu. Pri pokuse zatvoriť za sebou zaklápacie dvere, žiaľ, zrejme ten mechanizmus dobre neovládal, ho zaživa tam tie dvere vlastne pochovali...!
Možno sa v tejto chvíli niektorý z Vás pýta: Ako sa na to prišlo? Odpovedám:
Jeho strata zostala záhadou na viac desaťročí. Až v nasledujúcom storočí bolo objavené jeho telo. Či to bolo potomkami tohto rodu, či novými majiteľmi, neviem potvrdiť. No nejakou, akoby náhodou tak stlačili starodávne drevené obloženie na chóre, že na ich úžas sa s rachotom pred nimi objavili schody do neznámeho priestoru. Keď do neho vošli, zostali dlho v šoku ale aj mimoriadne dojatí: Na polici monštrancia a pred ňou na kamennej podlahe kľačiaca kostra dieťaťa… A to s ešte čiastočne zachovaným dobovým oblečením. Vedľa nejakým písadlom napísaný ešte čitateľný text od toho chlapca, s opisom čo sa udialo vo vtedajších jeho posledných dňoch s ním a s ľuďmi okolo neho. Z tohto jeho uboleného textu, tak si to pamätám, bolo zreteľne cítiť spokojnosť tohto chlapca zo záchrany monštrancie. Tiež ma zaujala, na jeho vek, zvláštna odovzdanosť do Božej vôli…
Brat, sestra! Týmito osobnými spomienkami som nemal v úmysle obchádzať posolstvo dnešného Božieho slova. Ono je prvým a hlavným inšpirátorom našej viery v Eucharistického Krista. Ako bolo aj pre spomínaného chlapca. (Iste jeho hrdinstvo nebolo bez blahodarného vplyvu viery jeho rodičov a onoho neznámeho kňaza…)
Všetky dnešné texty jednoznačne presvedčivo ladia do obsahu našej viery v Eucharistického Krista. Či už si uvedomujeme napr. 1 čítanie: Kn Gn 14, 18-20:
Melchizech, kňaz Najvyššieho Boha, je podľa vysvetlenia Matky Cirkvi: „jedným z najkrajších predobrazov Mesiáša, ktorý priniesol obetu svojho tela a svojej krvi a nekrvavým spôsobom ju denne prináša pod spôsobom chleba a vína. Chlieb a víno, čo obetoval Melchizedech, sú predobrazom Najsvätejšej Eucharistie“.
Alebo si všímame Responzoriový Žalm 110, ktorý uvádza iste nám dobre známy výrok. Počúvame ho s istým rozochvením aj pri kňazských vysviackach: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedekovho“.
Pavol apoštol vo svojom 1 Liste Kor 11, 23-26 potvrdzuje ´jedenie (Eucharistického) chleba a pitie (takého istého) kalicha ako zvestovanie Pánovej smrti, kým nepríde.´ Teda ide tu o priamy súvis s našou večnosťou…
A nakoniec sám Pán Ježiš v Evanjeliu podľa Jána rozmnožuje pozemský chlieb, aj ako predobraz toho neskoršieho – Eucharistického.
Brat, sestra! Ako veríme pravde o Božom Tele a Krvi? Kiež naše terajšie vážne postoje k nej, budú podkladom pre naše budúce blahodarné spomienky, že Pán Ježiš sa nikdy nedá zahanbovať našim úsilím sa mu páčiť. A to zachovávaním jeho evanjelia a veriacim čerpaním z jeho sviatostí…