Sv. Pavol má výstižný spôsob prirovnania.
Počuli sme, že každý pokrstený si oblieka Krista. Čo by to malo znamenať?
Zmenu vonkajšieho vzhľadu, ako keď si oblečieme iný kabát?
Pomôže nám, keď si uvedomíme, že Galaťanov, ktorým Pavol toto písal, nútili židokresťania dodržiavať tradičné židovské predpisy.
Pavol ich zanietene presviedča, že po krste už platí iba Kristov zákon. Zákon lásky.
Podľa tohoto zákona sme v Kristovi všetci jedno, bez ohľadu na národnosť, spoločenské postavenie či pohlavie. Vtedajšími termínmi „už niet Žida ani gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy“, lebo vy všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi.
Čo teda znamená obliecť si Krista? Znamená prebrať, osvojovať si jeho základný postoj, ktorý zaujímal a vyjadroval svojím správaním v rôznych situáciách a voči rôznym osobám, napr. k prichádzajúcim prvým učeníkom, ku svadobčanom v Káne, ku samaritánskej žene, k pohanskému stotníkovi..., ale aj k Judášovi a k tým, ktorých doviedol, aby ho zatkli, ktorí ho vypočúvali, bili a potupovali...
A On sa na nich nesťažoval pred svojimi učeníkmi, či blízkymi.
My sme súčasníkmi 3. kresťanského tisícročia. Možno konštatovať (hádam aj so zahanbením), že mnohí, čo nosia meno kresťan, túto pravdu nepochopili, alebo ju ani nechcú pochopiť, aby ju nemuseli prijať.
Sú tu delenia podľa všelijakých kritérií, „neomylných“ názorov, „zaručene pravdivých“ mienok, vytvárajú sa rôzne skupiny...
Iste, Boh stvoril každého ako originál. Popri toľkej rôznosti sa ľudia i kresťania združujú podľa toho, v čom sa cítia blízki, v čom sa chápu a si rozumejú.
Ale ak sa ponúkajú, ba aj vnucujú názory a zvyky nesprávne, ak sa vlastná osobitosť predkladá ako záväzná pre všetkých, pričom iná aj pozitívna sa znevažuje, je to veľké pohoršenie pre neveriaci svet.
Jednotiacim kritériom a základným uholným kameňom popri tom všetkom musí ostávať Kristus.
Veď za koho ináč môžu zástupy neveriacich považovať Krista? Súdia podľa nás.!
Pokrstených je síce veľa, len, koľko je tých – „oblečených do Krista“, ktorí by vierohodne predstavovali (hoci aspoň v úprimnom úsilí) Jeho rýdzu náuku.
Iste, každý je z Božieho rozhodnutia iný a môže, ako že aj žije vieru, svojím spôsobom.
Na otázku, koľko ciest vedie k Bohu, odpovedal Sv. Otec, t.č. emeritný pápež Benedikt XVI.: „Toľko, koľko je ľudí“.
Ale v pravde Kristovej, v Jeho slove a v láske k Nemu a ku všetkým sa v zhode s krstným sľubom, teda aj záväzkom sa máme zjednocovať kým žijeme ako sa len dá, čo patrí k totožnosti kresťana.
Kto chce opravdivo reprezentovať Krista, svedčiť o Kristovi (Sk 1,8) - Záchrancovi (Spasiteľovi), prijíma a učí sa denne žiť Jeho slovo, Jeho podmienku pravej lásky: „Kto chce ísť za mnou“,...(Lk 9,23-24), niesť kríž vlastný (láska slúžiaca) aj s odpúšťajúcou láskou k tým, čo mi ho dávajú na plecia.
K výzve Pána: „Bedlite...!“ nutne patrí chrániť sa, aby sme nepatrili medzi „starších a zákonníkov“, ktorí v nesprávnej horlivosti kladú kríž na plecia iným... (Vlci v ovčom oblečení?) - ale skôr, viacej zo slabosti: Napr. z pokrivenej logiky: „Vstaňte hore!“ - ošetrovateľka budí chorého, ktorý tuho spí. Pacient, preľaknutý, sa pýta: „Čo sa stalo, sestrička?“ „Zabudla som vám dať liek na spanie.“
Oblečenie do úcty:
Keď Mahátma Gándhí po prvý raz navštívil južnú Afriku, vošiel do reštaurácie druhej skupiny (nižšej triedy) a objednal si obed. Po zaplatení hovorí čašníkovi: „Ďakujem za milé obsluhovanie.“ Čašník bol tým dojatý a povedal: „Sir, na túto vetu nikdy nezabudnem. Za 25 rokov mojej služby mi ešte nik nezaďakoval.“
Oblečenie do lásky, ktorá premáha strach:
Pri istej autonehode bolo pre stratu krvi v ohrození života dievča a hľadali darcu s vhodnou krvnou skupinou. Zistili, že jej mladší brat ju má. Keď mu vysvetlili, ako môže zachrániť svoju sestru, celý bledý si ľahol na nemocničné lôžko a nastavil ruku na odber krvi. Po odbere sa ticho pýta, kedy zomrie. Pre svoj detský vek si myslel, že keď dá svoju krv sestre, on zomrie, ale sestra bude žiť. Pre život sestry bol v srdci rozhodnutý zomrieť.
Bratia, sestry, Pán Ježiš nám povedal: „Prišiel som naplniť Zákon...“ V prvom čítaní je proroctvo a nasledovníci Krista dostali povolanie ho denne napĺňať: „V ten deň bude otvorený prameň pre Dávidov dom a obyvateľov Jeruzalema na očistenie od hriechov a nečistoty.“ „Láska zakrýva množstvo hriechov.“
Ten DEŇ je aj dnes a PRAMEŇ - náš Pán Ježiš Kristus je s nami a je pre nás, pre každého otvorený.
Berme vážnejšie výzvu: „Hore srdcia“ a hlavne odpoveď: „Máme ich u Pána“, lepšie v jednotnom čísle: „mám ho u Teba, Ježišu.“ Veď Teba sa pýtať a Tvoje pokyny konať stačí k opravdivosti Kresťan.
Amen.