20. nedeľa v cezročnom období rok „C“

Drahí ratia a sestry, každý z vás si dokáže predstaviť, čo môže spôsobiť oheň. Oheň je i veľkým pomocníkom pre človeka a jeho život. Predovšetkým ako tepelný zdroj, ale aj ako súčasť rozličných technológií na spracovanie materiálov.

Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu vyhlásil: “Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul”!

Aký je to oheň? Ide o Ježišov oheň, ktorý je obrazom Božej lásky. Ju priniesol Ježiš na zem, aby zasiahla všetkých ľudí. Vzplanie na kríži a odtiaľ sa bude šíriť po celom svete. Ale nie všetci sa nechajú zasiahnuť ohňom Božej lásky. A tak sa ľudia rozdelia na dve časti:

  1. Tí, ktorí dovolia, aby ich Božia láska “prečistila.”
  2. Tí, ktorí budú tento oheň chcieť “zahasiť”.

Ježiš pripomína, že rozdelenie nastane aj medzi pokrvnými príbuznými. Jednoducho bude to boj medzi láskou a nenávisťou, medzi mocou Božou a mocou sveta.

Keď v roku 64 vyhorela veľká časť Ríma, cisár Nero, aby odvrátil podozrenie, že on je podpaľačom, zvalil vinu na kresťanov. Začína prenasledovanie, na ktoré doplácajú smrťou aj sv. Peter a sv. Pavol. Mysliteľ Chesterton komentuje túto udalosť takto: “Tí, čo obvinili kresťanov, že podpálili Rím, boli ohováračmi, ale vystihli podstatu kresťanstva”. Lebo kresťania prvých storočí boli naozaj tými, ktorý zapaľovali svet ohňom lásky, milosrdenstva a bojom proti zlu. V jeho plameňoch zhorelo otroctvo, zabíjanie malých detí, ľahostajnosť k slabým a chorým a veľa iných nemorálností. Nemôžeme sa čudovať, že pohanský svet sa bránil ohňu Kristovej lásky a postavil proti nemu oheň prenasledovania. Zasa iní pohania boli nadšení a stávali sa kresťanmi.

Čo to znamená pre nás? Ježiš pripomína, že sa rozdelia aj rodiny. Zaiste je veľa rodín, kde sa bolestne prežíva náboženské rozdelenie medzi rodičmi a deťmi, medzi manželmi, medzi svokrovcami, zaťmi a nevestami. Je však aj dosť povzbudivých príkladov, kde príkladný kresťanský život v rodine dokázal aj iných priviesť ku Kristovi. Sú to napríklad pekné javy, keď kresťanský snúbenec ešte pred sobášom pomohol svojmu partnerovi spoznať Krista a silu jeho lásky. Alebo ak dieťa privedie svojich rodičov naspäť k viere.

Žiaľ, v našich rodinách sa často kvôli tzv. zdanlivému pokoju uzatvárajú “mierové zmluvy s hriechom”. Rodičia namiesto toho, aby zásadne odsúdili hriechy svojich detí, tak už od mala im postupne ustupujú, len aby bol pokoj, aby sa dieťa neurazilo, aby nerobilo ešte horšie. V dospelosti súhlasia aj s tým, keď ich deti rozbijú niekomu manželstvo. Podobne je to aj v otázkach čisto náboženských. Uzatvorí sa “mierová zmluva” s príbuznými aj kvôli tzv. náboženskému pokoju. Realizuje sa to tak, že aby bol pokoj v rodine, tak nábožný sa prispôsobí neveriacemu. Prestane navštevovať bohoslužby a žiť sviatostným životom.

Sv. Ignác z Loyoly raz svojim rehoľným bratom povedal: “Až vtedy sa začnem o vás skutočne obávať, keď ľudia prestanú napádať a znepokojovať Spoločenstvo. Bol by to znak, že sme spohodlneli a neslúžime Bohu ako sa patrí”. Aj my musíme vedieť, že pokiaľ budeme žiť úprimne ako kresťania, čakajú nás rozličné príkoria a nepochopenia. Lebo to je znak, že žijeme Kristovým ohňom. Keď ľudia nebudú pociťovať, že patríme Kristovi, budú nás dokonca chváliť, akí sme tolerantní, keď budú rozprávať, že si s nami veľmi dobre rozumejú, dokonca, že sme ich priatelia. Keď to budú takto o nás hovoriť predovšetkým neveriaci a ľahostajní vo viere, tak vedzme, že z Kristovho ohňa v nás zostal len popol.
Ježiš predvídal, že sa svet kvôli nemu rozdelí. Ale od nás pokrstených a pobirmovaných členov svätej Cirkvi očakáva, že budeme na jeho strane. Lebo len na tejto strane má život kresťana úplný zmysel. Amen.